Tabletky

Štvrtok. Neviem sa sústrediť na robotu. Papiere prekladám z jednej strany stola na druhú stranu a do ničoho poriadne nepichnem. Hrozný pocit! Hlavu mám jak vymletú a som unavený, oťapený.

Potreboval by som sa vyspať. Tak poriadne, súvisle. Rozmýšľam, ako dlho sa toto dá vydržať? Na druhej strane je to úplne fantastické a keď si na to v práci spomeniem, tak ma oblieva taký fasácky dobrý pocit, pociťujem ľahké šteklenie a napätie. Moja mužská pýcha naberá na rozmeroch :-) tak teda nefrfli, chlape! Hľadaj nejaký nápad, invenciu treba.

Tak som po takej tej obedovej pauze, keď som sedel s kamarátom pri káve, dospel k jednému nápadu. Inšpiroval som sa kamošovými rečami o jeho zákonitej. Vraj ju tak bolieva hlava, že na to musí stále brať lieky a po nich často zaspáva hlbokým bezsenným spánkom. Takže on si chudák ani nevrzne. Pripadalo by mi veľmi bezohľadné v mojom prípade sťažovať sa na pravý opak. Vlastne keď sa ani nemám na čo sťažovať, lebo všetko je v úplnom poriadku. Len to, že nemám dosť času na spánok. Dobre by bolo, keby to moje emancipátko po tých našich orgiách aj spať chcelo. Veď aj ona sa musí teraz veľa učiť!
Kamarát ma vlastne pozýval k nim na chalupu. V piatok a aj so svojim novým objavom. Chcel by ju vidieť. Ešte nevedel, čo to mám, aký zázrak. Nedokázal som mu to ani povedať. Tak som porozmýšľal, že ak skočím večer k nim, posťažujem sa jeho žene, ako ma bolí hlava, jednou ranou budem mať z krku aj návštevu chaty a snáď mi tá jeho žena venuje nejakú tú tabletku, od ktorej sa spí. Takže podvečer som odskočil po tabletky a všetko prebehlo podľa môjho plánu. Dlho som sa nezdržal, ponáhľal som sa domov. Sľúbil som jej, že sa s ňou dnes budem učiť matiku. (Doma povedala, že sa ide učiť ku kamarátke a že tam prespí).

Srdiečko zatiaľ pripravilo na večeru opäť akúsi vegetariánsku vec, ktorú som zajedol ešte kusom klobásy a pustili sme sa do učenia. Videlo sa mi, že jej to dosť ide, tak sme si dali pauzičku s úmyslom, že treba potrénovať i telo. Trénovali sme svorne a a išlo nám to. Povedal som si ale, že netreba sa pretrénovať. Išiel som do chladničky po kofolu a do každej som dal romliaždenú tabletku. Vysmädnutá nezbadala vôbec nič.

"Všetkého veľa škodí, aj keď je to dobré. Choď ty ešte trocha počítať tú matiku " povedal som jej farizejsky a pomyslel som si, že že zaspíme ako drevá. Ako vravel môj kamoš o svojej manželke.

Neviem, aké to boli tabletky, či po nich prejde bolesť hlavy, ale nezaspali sme z toho. Hlavou sa mi preháňali samé vzrušené myšlienky, cítil som sa asi ako vytrénovaný plemenný žrebec. Netrvalo dlho a matika ju otrávila. Prišla ku mne a zistila, že som v „plnej poľnej“ , tak sa nadšene chopila môjho postavenia a velila. Čo a ako, ako potom a že znova, ale trochu inak. Rodená veliteľka to je, ale nakoniec nad ránom predsa zaspala . Ja som až do rána skoro bieleho v svojom postavení uvažoval o rozdielnom pôsobení oného lieku na seba a kolegovu ženu. Dnes som si zobral dovolenku. Kvôli údržbe.

Netradičná Veľká noc

Už minule som sa zmienil, že som (možno) zamilovaný. Tá zátvorka tam patrila, nebol som si celkom istý. Zažil som teda všeličo, zamilovanosť v tých počiatočných štádiách určite, ale hlavne bolo to dávno. Tá správna bláznivá zamilovanosť ma držala na strednej a zaľuboval som sa spočiatku i na výške, ale nejak sa to rozptýlilo do prázdna. Akosi mimovoľne a časom. O svojej ozajstnej som už písal, potom bolo ešte zopár kratších vzťahov, potom akosi nič a len sem tam dáka avantúra pre oblaženie tela. Zvykol som si.

A zrazu sa mi prirúti do života toto moje prekvapenie, ani okom nemihne a bol som zbalený. Asi som nezbadal, ako sa časy menia. Emancipácia pokročila. Ani som nezbadal a som emancipovaný muž. Už nemusím behať za babami, ona už sama príde. A keď stojí za to, nechám sa zbaliť. Nemusím plytvať energiou, nemusím vymýšľať, snažiť sa jak blbec, robiť zo seba šaša, proste zbalila ma ona. Čo som urobil ja? Nič! Veď o tom je to. Len som sa nebránil :) nerobil som drahoty, lebo dievča je to rúče a nechal som ju v jej aktivite. Nie že by som zase ja bol ako poleno, ale tou svojou prekypujúcou energiou bola stále kúsok predo mnou. Veď viete, pozvať babu k sebe do bytu chce aj kus odhodlania, je to aj malý risk a tak.. ale nič z toho som nemusel. Sama chcela, pozvala sa, neváhala. Ja som len pozeral ako puk. Ako puk! Nakoniec, už som aj o tom napísal.

Tých pár dní odvtedy vyzeralo tak, že ráno som sa zastavil v ich ulici, zobral ju do školy a večer sme trávili u mňa do jedenástej. Potom odvoz domov.
Na sviatky sme boli spolu. No čo mám vravieť? Takú Veľkú noc som ešte nezažil. Väčšina ľudí sa prejedala veľkonočnými dobrotami a ja som sa venoval fyzičnu, duchovným hodnotám alebo keď chcete tak hrátkam. Nakoniec, veď miešať nie je zdravé, však? Tak s jedlom sme to veľmi nekombinovali, veď nakoniec aj tak bol pôst. Ale inak mi servírovala dobrotu-seba na všetky spôsoby.
Veľkonočná nedeľa. Nedeľa aj taká obyčajná má byť dňom pracovného pokoja. Už sa mi videlo, že ozaj by sa patrilo vyvarovať sa fyzickej námahy, ale len čo som dal ten návrh, zalepila mi ústa bozkom a svoje žeravé telo zjednotila s mojím. Nedalo sa odporovať, vyslobodiť z jej pazúrikov. A keď bola taká rozohnená, bolo to dosť riskantné nevyhovieť jej.

Večer som urobil vzburu. Chcem jesť a niečo dobré. Rozhodol som sa, že pôjdem do supermarketu niečo nakúpiť, ale pod rúškou tmy sa rozhodla, že pôjde so mnou aj ona. Vraj aby som sa jej nestratil. Viete, ako je to, keď sa niečím zapodievate dlhšiu dobu, potom to všade vidíte. Aj tam, kde to nemá čo robiť. Miesto žemlí som videl jej prsia, iný druh žemličiek mi pripomínal tajuplnú skrýšu v teplom údolí..
- Vidíš, úplne si ma očarovala, osprostel som z teba. Mám samé hlúpe nápady.
Zatiahla ma aj s vozíkom medzi regále s toaletnými papiermi a pritlačila sa na mňa celým telom, rukou nahmatala svojho obľúbenca, ktorý polichotený, že sa na neho nezabudlo, začal ožívať. Rovnako aj rolky toaletného papiera. Padali nám na hlavu, kotúľali sa po zemi. Aspoň že to hluk nerobilo. Rolky sme pozbierali a vzrušene sme sa venovali ďalším nákupom. Keď tlačila vozík, krásne sexi vrtela zadočkom a občas som neodolal a pritlačil som sa k nej. Pohľady kupujúcich sme si nevšímali, aj tak ich bolo málo.

V oddelení textilu som dostal nápad kúpiť jej babkovskú nočnú košeľu. Aby ma nezvádzal každý pohľad na ňu. A potom som uvidel peknú sukňu a chcel som, aby si ju vyskúšala. Zasmiala sa zasmiala a išli sme skúšať. Ja som si zobral na skúšanie tričko. Joj, pekne sme odskúšali sukničku a už mi bolo všetko jedno. Ponáhľali sme sa čím skôr domov, zhltli dva rožky so šunkou a rozbalili tú babkovskú nočnú košeľu. Vyzerala v nej fest lákavo, keď ju tak poodhrnula.

V parku

Stretli sme sa včera doobeda v meste. Poslala mi naliehavú smsku, priam ma až vystrašila. Keď som sa snažil zaparkovať, vyšla spoza rohu a bežala ku mne. Nasadla a hodila sa mi okolo krku.

-Dupni na to a zavez ma niekam. – v očiach mala .... nemôžem to tu povedať. Hneď mi bolo jasné, že žiadna katastrofa sa nekonala, že je to o vášni. Bolo to celkom sympatické zistenie.

- Tak kam by si chcela? Chceš ísť niekam do prírody? – díval som sa na ňu po očku. Sedela napoly otočená ku mne a rukou mi hrabkala vo vlasoch. Nemám to veľmi rád, určite nie pri šoférovaní.

- Čo bolo také dôležité, že si ma vytiahla ráno z postele? V sobotu si rád pospím.- bol som zvedavý, či predsa niečo dôležité hamblivo nezatĺka.

- Snívalo sa mi o tebe celú noc a keď som sa zobudila, zistila som, že mi chýbaš.- a položila mi ruku zase do vlasov. Uhol som. Zatvárila sa naštvane. Vysvetlil som jej, že to nemám rád. Durdila sa.

-Ani si nevšímaš, kam ťa veziem! Čo ak sa ti tam nebude páčiť? Hmm? –

- Je mi to jedno. Hlavne, že tam budeme spolu. A že... – a položila mi ruku na stehno a pošuchovala ňou dole a hore a ... chytil som jej ruku. Nemal som v úmysle havarovať. Videl som na jej tvári rovnaký výraz, ako keď sme dojedli jej vegetariánske jedlo a keď ma potom presviedčala, že je už veľké dievča, ba že je dospelá. Bolo to celkom fajn zistenie, že po mne ide, ale pravdupovediac som si predstavoval staršiu kočku, nie takéto mača. Ibaže celé sa to už akosi rozbehlo a ja akoby som v tej hre hral hlavnú úlohu a akýsi pomyselný režisér riadil dej tohto príbehu. Mohol som to síce zastaviť, ale zase sa pýtam, prečo? Zatiaľ je to fasa. Ruku som jej stále držal v svojej a po chvíli som ju zdvihol k svojim ústam a pobozkal som ju. Nahla sa ku mne a začala ma bozkávať.

- Prečo si ma neodviezol k sebe? Chcem sa s tebou milovať!- povedala odrazu akosi zlostne.

- Nepovedala si, že chceš ísť ku mne. Nechcel som, aby si mala pocit, že ťa chcem využiť a pretiahnuť. Myslel som, že by bolo fajn vyjsť si niekam a pozhovárať sa, ale ak nechceš!

- Ty môj cukrúšik! Ale ja chcem.-chytila mi ruku a snažila sa vložiť si ju medzi stehná.

- Ak nechceš prísť o život, tak toto už nerob, dobre?- vytrhol som si ruku z jej zajatia. Trochu bola vystrašená aj ona, pretože som skoro vošiel do protismeru a len tak akurát som sa vyhol protiidúcemu autu. Zabočil som do okrajovej ulice a zaparkol kúsok od vchodu do parku. Vydýchol som si a začal sa jej venovať. Musím povedať, že fakt bola rozkošná. A taká bola roztúžená, ako si chlap predstavuje v najtajnejších snoch. Nuž, škoda, že som taký blb a odviezol ju sem. Kľúče som si dal do vačku, ruku ktorou po mne šmátrala, som zase pobozkal a otvoril dvere. Ona ostala sedieť. Prišiel som k jej dverám a otvoril ich, že podám dáme ruku, aby mohla ľahšie vystúpiť. No dáme sa nechcelo. Ťahala ma k sebe. Sklopila sedadlo a .. a v tom išiel nejaký puberťák z domu a sadal na bicykel. Ale keď nás zbadal, stál a pozeral. Upozornil som ju, tak prestala dobiedzať a vystúpila. Išli sme do parku. Nebolo tam takmer nikoho. Aj tak sa mi to nezdalo. Pôjde tade nejaká mamička s detičkami a spôsobíme im šok? Chvíľu sme sa prechádzali, zastavovali pri každom strome a lepili sa na seba, dotýkali sa a trápili sme telá. Pripomenulo mi to časy prvých lások. Vonku, bez ľudí, dotyky tak krátke, len úchytkom, rumenec, zrýchlený dych, napätie až do zbláznenia. Nedalo sa odolať. Ona je tuším majsterka sveta, lebo fakt neviem, ako ma mohla tak poblázniť.

Záchranou nám bol veľký ker, za ktorý sme sa ukryli pred očami potenciálnych návštevníkov parku. Poskytol nám isté súkromie, aj keď o pohodlí nemôže byť ani reči. Z jednej strany stena budovy, z druhej krík s pichľavým ihličím tisu, zem vlhká a studená. Okamžite si v kríkoch vyzliekla pulóver a umierala pri každom mojom dotyku rúk či úst. Vychutnávali sme si to spoločne, bolo to ako keď musíte, musíte, musíte vydržať, a potom sa už dá. Užívali sme si to teda jak sa patrí. Zo dva razy. Asi som sa do nej zamiloval.

Nikde žiadne kroky okoloidúcich, všetky zvuky boli len naše, len tie a naša vášeň, inak všade ten sobotňajší kľud. Zážitok! Len odrazu kúštik pri nás vrzglo okno. Nejaký postarší chlap sa na nás díval a mliaskal, keď si oblizoval sliny tečúce mu po brade.

Maturantka

Sedel som v kaviarni, kde som mal dohovorené stretnutie. Pred sebou som mal už skoro dopitú kávu a malú fľašku minerálky a rozložené noviny. Pomaly som rozmýšľal, že by som aj čosi zjedol. Keď prichádzali, práve som lovil z vrecka mobil a čítal správu, že ruší schôdzku. Dôvod žiadny, iba smutný smajlo.

- Nech sa páči, je tu voľné.- ani ja už asi dlho neostanem. S hrmotom sa posadili k môjmu stolu dve babenky a chalan.
-Ale prečo, len pokojne ostaňte.- povedala a významne na mňa pozrela. Tí dvaja len pritakali, akože moja spoločnosť im neprekáža. Všimol som si to hneď. Nedalo sa to nevidieť. Ruka okolo ramien, chvíľu okolo pása, chvíľu aj druhá ruka šermovala akosi podozrivo pod stolom. Čudoval som sa, že za týchto okolností došli do kaviarne a nie inam. A čudoval som sa, že majú so sebou garde, tú Barbinu, čo sedela vedľa mňa. Bolo to čudné a nerozumel som tomu. Bol som v rozpakoch vzhľadom na tých dvoch, pre ktorých som bol vzduch i ja i Barbie. Barbie sedela a pozerala len tak okolo seba alebo na tých dvoch. Raz som nevedel, či mám ďalej čítať noviny, vypadnúť niekam inam, alebo nadviazať reč s peknou babou vedľa seba. Rozhodol som sa pre tretiu možnosť. Veď som nikoho nevyštval z jeho miesta, oni si prisadli, z ničoho nič mi prišla do cesty pekná kosť, tak čo sa mám tváriť ako farár?

Zhovorčivá bola, iste som jej nebol protivný, lebo sa na mňa krásne usmievala a bola milá. Prišiel čašník a tí dvaja si čosi objednali, Barbie bola práve mimo, tak som si dovolil objednať i pre ňu. Tí dvaja hodili do seba svoje vodky a vypili džús. Vzdialili sa spoločne a so smiechom. Myslel som, že si asi idú polaškovať na chodbu, ale nevrátili sa už. Barbie prišla hneď po ich odchode. Vôbec sa nečudovala, že tí dvaja zdúchli, vraj to čakala. Pozvala ich ona. Barbie a chalan sú z jednej triedy, tá druhá je kamoška chodí do susednej. Boli maturitné písomky, tešili sa, dopadli asi celkom dobre. Chalan sa páčil obidvom, ale zabral na tú druhú. Barbie mala na sebe kostým a vyzerala staršie ako na maturantku. Namaľovaná bola veľmi pekne a jej prirodzená krása bola v porovnaní s tou druhou nenápadnejšia. Pochopil som, že jej snaha zaujať chalana bola ohrdnutá. Nebrala to však tragicky. Teraz vraj má mňa.

Šokovane som pozeral, hľadal iróniu v jej pohľade, ale nenašiel som ju.

- No asi to je nejaká hra, ktorú ešte nepoznám. Veď uvidím. – Kočka bola celkom inteligentná, dalo sa s ňou rozprávať, tak sme sa bavili. Stávala sa celkom prítulnou a bola milá. Potykali sme si. Pri bozku mi strčila jazyk do úst. Páni, to sú maturantky dnes trocha iné ako pred desiatimi rokmi. Musel som sa ovládať, veď také mláďatko, nemôžem zneužiť jej dôveru. Pozerala sa na mňa trocha čudne. Jesť nechcela, pre vegetariánov nemali nič vhodné. Pozná vraj veľa vegetariánskych receptov a kľudne mi dokáže, že také jedlo môže byť veľmi chutné. Teda čo mám vravieť? Ponúkla sa mi na návštevu. Moje rozpaky boli také akurát, prekvapenie tohto typu nezažije chlap každý deň a keď mi vsunula ruku do mojej, rezignoval som. No čo sa budem hrať na farára? Zaplatil som a vyšli sme do ulíc.

U mňa doma sa jej páčilo. Odrazu bola v kuchyni ako doma. Nebol som proti, veď hladný som bol veru poriadne. Cítil som sa sám pred sebou troška zvrhlo, no vravel som si, že to mačiatko mi len uvarí večeru a keď bude chcieť, tak trocha bozkávania jej neublíži. Sedel som pred telkou a popíjal minerálku, cítil som, že z kuchyne sa šíri príjemná vôňa, taká fajn večerná pohoda. Naservírovala to len tak v tanieri na konferenčný stolík, ktorý sa pravdupovediac na stolovanie fakt nehodí. Kľakla si na zem a ja po nej. Pochválil som jej výtvor a ona sa ku mne pritúlila a pobozkala ma. Pootvorila pery a čakala, kedy jej jazyk vsuniem do úst. Zvádzala ma. Zvádzala ma a vedela ako na to. Zrazu som videl rozopnutých niekoľko gombičiek na blúzke a úzku sukňu si vyhrnula, aby sa mohla rozkročiť nado mnou. Bola to pasca, na ktorú sa nedalo nechytiť. Nemohol som sa nechať veľmi dlho presviedčať. Nechal som jej hlavné slovo a snažil sa splniť jej predstavy.

Neviem si predstaviť, kde ju kto školil, ale tá vedela veľa vecí. A potom že gymnázium nevychováva ľudí pre život. Aj prax mala.

Všade dobre, doma najlepšie

Chuje dach! :) Nie, nebojte sa, to vám nenadávam. Len som vás pozdravil po holandsky. Povedal som dobrý deň :) Tento výraz je našinca pomerne ľahko zapamätateľný. No viem ich ešte zopár : chuje morche (dobré ráno) trochu to predsalen pripomína gute morgen, však? A dovidenia povieme tot zíns. Naučili ma aj poďakovať aj nadávku povedať, ale tým sa tu chváliť nebudem, viem, že mám do činenia so samými vzdelanými a jemnými osôbkami :).

Školenie pre zamestnancov firmy na náklady firmy, dva krásne týždne bez starostí, bez stresu v robote. Užíval som si to. Ale stačilo, fakt. Celkom rád som sa zase vrátil späť na Slovensko. Tieto vidiecke bratislavské pomery sú pre mňa šité, predsa len pochádzam z vidieka a taký Amsterdam ma síce očaril, ale vytriezvel som.

Môj hotel bol na úrovni bežného turistického priemeru, trojhviezdičkový, ale niektorí kolegovia na tom boli i horšie. Sťažovali sa na malé zvieratká, ktoré im rušili spánok. Som rád, že som to nezažil, lebo na takéto zvieratká som príšerne alergický, asi by som zutekal.

Chcel som navštíviť nejakú holandskú reštauráciu s typickými národnými jedlami. Chyba lávky, nič také nemajú. Na moje dotazy ohľadom ich národných špecialít a stravovania sa mi dostalo pozvanie do rodiny a vyjavene som pozeral na stamppot a mal som problem s ním, ako ho zjesť. Bola to zemiaková kaša pomiešaná s akýmisi zeleninami a s kyslou kapustou. Tak som mal, čo som chcel, poviete si. A tak som na to civel, ako Holanďan na naše halušky.

Som udatný slovenský chlap a tú svoju porciu som zjedol. Dupľu som si nepýtal. Potom prišli akési pannenkoeken – mastné palacinky, v ktorých bol syr a šunka. No, povedal by som, že holanďania si asi veľmi na dobroty nepotrpeli. Ale v dnešnej dobe je to už iné. Asi ako na Slovensku.

Nebudem vám popisovať toasty, ktoré sme tam dostávali namiesto obeda (Holanďania neobedujú) alebo akési obložené chlebíky, pretože som si zaumienil na to zabudnúť. Holanďan obeduje týmto štýlom. Fuj! Často sa stravujú v automatoch, odkiaľ im vypadávajú vecičky, ktoré volajú febo, žemličky s akýmsi hnusne vyzerajúcim sivastým mastným valčekom s nejakou lepkavou odporne vyzerajúcou plnkou. Fuj, fuj, fuj.

Strašne sa mi tam páčili bicykle, na ktorých sa tam jazdí, ale to asi nie je žiadna novinka. Nikdy mi nenapadlo, kam všetky tie bicykle dávajú, ukladajú, či sa tam tak kradnú ako u nás. (U nás mi ukradli bicykel zo spoločných priestorov v dome). Kradnú sa aj tam. Privätujú si ich hrubými reťazami, no zlodeji sú vynaliezaví.

Hromadná doprava tam funguje dobre, určite lepšie ako u nás – električky, autobusy, metro. Nechápal som ich systém strippenkaart (cestovný lístok) ale našťastie som veľa ich dopravou nechodil. Lístok si necháte opečiatkovať v autobuse podľa zón, ktorými prechádzate. Viac sa mi páčila doprava loďou cez známe grachty.

Dúfal som, že budem mať možnosť navštíviť Van Gogh Museum, ale nedalo sa, je denodenne obliehané spústou turistov. Na vstup sa čaká veľmi dlho. Cez víkend sme mali program s návštevou skanzenu veterných mlynov a Rijksmuseum – najväčšieho holandského múzea.

Asi najviac zvedavosti v našincovi vzbudzuje známy RLD ( Red Light District ) opradený fámami a opismi kotla nerestí pravdivými i nepravdivými. Bol som zvedavý i ja. Cez deň to tam je vraj úplne obyčajné, no večer a v noci to tam žije. Dostalo sa nám varovania pred priekupníkmi drog. Po pár krokoch v RLD nás pristavil tmavý chlapík a núkal nám Extázu, hashish. Radšej sme ho ignorovali a odpálil. Ono to nie je sranda kúpiť si niečo také na ulici.

Hmm, zveadavo sme sa priblížili k červeným oknám svietiacim do tmy. Babenky v nich sa tam pretŕčali a lákali okoloidúcich chlapov. Nemal by som odvahu vkročiť do jedného z tých bordelov, ale bral som to ako atrakciu. Nenavštívite RLD, neboli ste v Amsterdame. Niektoré sa tam v tom okne natriasali ako moriaky, niektoré len tak apaticky postávali alebo sedeli a fajčili. Nevzrušovali ma ani najmenej. Údajne aj Slovenky a Češky sa tu nájdu. Nezájem!Fotiť si ich nemôžte, ak sa pokúsite, máte šancu dojsť o foťák prinajlepšom.

Zašli sme si do Coffeeshopu. Volalo sa to tuším Goa, bolo to dosť protivné miesto, ale bolo miesto na sedenie. Ponúkajú aj ganju, nejaké druhy hašiša a koláčiky. Kamarát vychvaľoval nejaký silver joint, ktorý si vybral, ale my ostatní sme neskúsili. Nefajčiari.
Zaujal ma nápis IF YOU FEEL SICK FROM A JOINT, DRINK SOME FRESH ORANGE JUICE
Musel som im byť sa sicknutého riadne, lebo džús som si dal dva krát.
Skonštatoval som len, že všade dobre, ale doma najlepšie.

Ad revidendum

Minulý vikend som bol na „ad revidendum“ sesion. Trochu mi to narušilo osobný program, ale nezaškodilo zaspomínať na strednú školu a vidieť po dlhej dobe známe tváre.
Nechcem tu opisovať priebeh stretnutia ani zmeny, ktoré sa udiali s mojimi spolužiačkami.
Chcem trochu približiť rozhovor s mojimi kamarátmi a pouvažovať o ňom a o živote. Možno to na niečo bude dobré.

My štyria sme vždy držali partiu. Ostatní sa k nám pridávali, odchádzali, ale my štyria sme skalní. Dvaja sú ženatí, detní otcovia a korene zapustili tam, kde sa narodili. Tretí kamoš rovnako ako ja zapustil korene v hlavnom meste. Obaja sme ešte slobodní. Bolo to teda 2:2.
Bol som hrozne zvedavý na mojich dvoch ženatých kamošov a hlavne na Miša, ktorý mi kedysi odvábil frajerku a oženil sa s ňou. Vlastne neodvábil. Nechala ma a zakrátko si začala s ním. Druhý ženáč, inak Dušan, sa oženil s holkou zo susednej triedy. Aby som nezabudol na slobodného Ivana a moju maličkosť poznáte. Pluto – meno moje .

Dušan bol vždy najmenej výrečný a klasicky aj teraz sa vytáčal a nechcel začať hovoriť prvý. Len sa ponúkali, kto začne. Tak som začal sám. Povedal som im, že som sa celkom nedávno rozišiel s frajerkou a tak som prave single. Prežil som to , aj keď to nebolo práve najľahšie. Už som ok. Nerobilo by to dobrotu, tak radšej skôr ako neskôr. Áno, obaja sme vedeli, že to začína škrípať. V posteli problém nebol, týkalo sa to chápania vzťahu. Nechcel som sa stať jej bábkou, jej majetkom.
Rozkecal sa aj Ivan. On teda takéto problémy nemá. Frajerka mu zobe z ruky. Je oveľa mladšia a visí na ňom. Keď chce, tak ju pozve k sebe, keď s ňou nechce byť, zariadi sa tiež. Vyhovorí sa na pracovné povinnosti. Je mu takto dobre, vyhovuje mu tento život a nemieni to meniť. Tá kočka ešte zďaleka nie je doštudovaná, býva s rodičmi a šuká ako bohyňa. Taký prirodzený talent. Len preto je s ňou už skoro dva roky. Teda je ako je. Striedavo oblačno, raz spolu, raz od seba. Ale vždy sa po dvoch troch dňoch dajú dokopy. Miluje ho. Je na ňom závislá. On si robí, čo uzná za vhodné. No jasne, pravdaže má aj iné baby. Veď on im rád vyhovie, keď chcú, tak prečo nie? Ale áno, tamtú má v podstate rád. Aj rozmýšľal o trvalom vzťahu, ale nakoniec to vždy zapudil. Nevie, či by to bolo ono. Veď takto mu nič nechýba. Jasne, ona by chcela určite, ale nenástojí. Nechce si ho pohnevať.
A konečne boli na rade ženáči. Na nich som bol zvedavý, ako zhodnotia toto svoje ženitbové rozhnodnutie oni. Ja som sa toho bál. Určite sa toho podvedome bojím i teraz. A preto chcem vedieť, chcem byť informovaný. Chcem radu od svojich kamošov, chcem počuť z dôveryhodných zdrojov.
Mišo kopol do seba ďalší gin a rozpačito sa do toho pustil. Neklape to celkom. Ale čo je dnes ideálne? Neklape to kvôli prachom. Ženská hrabivá, nikdy ich nemá dosť. Našiel si ešte jedno zamestnanie, aby ju uspokojil, ale aj to je jej už. málo. Stále mu vykrikuje, že je neschopný. Že sa nevie postarať, aby zabezpečil rodinu. Ženie ho na prácu kamsi do Írska. Jemu sa teda nechce, ale keď sa nasere, tak pôjde a už sa nevráti. Len peniaze na deti bude posielať. Vlastne neklape im to vôbec. Sex majú len občas, ale aj tak ho to už s ňou nebaví. Možno aj preto, že je stále vyšťavený. Z jednej roboty do druhej, doma nemá pokoj. To nie je domov. Škoda, že sa na ňu ulakomil. Vtedy bola pekná. Teraz to už nie je pravda. Život na hovno! A kopol do seba ďalšieho panáka.
Dušan je v podstate šťastný s tou svojou. Teda mohlo by to byť aj lepšie, ale on si nesťažuje. Jeho žena je starostlivá, pracovitá. Ale po druhom dieťati dosť pribrala a nechce to ísť dole. Začala mať mindráky zo svojho výzoru a začala žiarliť. On ju má rád aj takú, veď je to matka jeho detí, ale nedokáže to pochopiť. Keď ho vidí v práci rozprávať s nejakou kolegyňou, vždy mu doma urobí cirkus. Keď je na služobnej ceste, stále mu telefonuje , keď sa vráti, kontroluje mu vačky, zápisník, prehrabuje sa v pracovnom stole i v mailovej schránke. Ale robi to predsa z lásky. No aj tak, Dušan je z toho unavený. Najmä z tých žiarlivostných scén, ktoré vždy končia plačom. A potom sex len tak, aby sa ubezpečila, že je pre neho ešte žiadúca. Nie preto, že má na to chuť, len tak, preto že sa to patrí.

Myslel som, že sa dozviem iné veci. Všade počúvam, že ženatí muži zijú dlhšie. Samota je zlá. V mojom veku by sa patrilo snáď už vedieť, čo chcem, mať rodinu, starať sa o ňu. Ale keď som počul dvoch z mojich troch najlepších kamošov, nie som až taký ochotný veriť, že stav manželský privedie chlapa k rozumu, kľudu a šťastiu.
Vlastne závidím tak trocha Ivanovi. Ten jeho pohľad na partnerstvo, na jeho vzťah s tou mladou pipkou, ktorú vodí za nos a užíva si kade chodí. Závidím mu ten jeho postoj a tým pádom tú jeho ľahkosť bytia. Toto nie je môj postoj. Takto ja neviem.

Som idealista? Neviem, čo som. Rozhodol som sa nechať všetko plávať a neorganizovať, nech za mňa rozhodne osud. Budem fatalistom. Čo má prísť, to nech príde. Najviac by som prijal šikovnú, inteligentnú, peknú, sexi, milú, vtipnú, pracovitú, športovo založenú, ktorá by ma chápala, mňa nešikovného, neinteligentného, nepekného, nemilého, nevtipného, nepracovitého, ale športovo zloženého na gauči pred telkou, ktorá by ma po futballe pekne romanticky zviedla. Nechám sa prekvapiť, čo osud pre mňa pripravi?

dlhšie sú krajšie

bolo to len malé nedorozumenie. mal som zlý deň, ona mala zlý deň, trocha sme sa nezhodli
a vyvstal problém. ona nepochopila, ja som si v duchu povedal, ze "no jasne, baba" a nepokúšal som sa nič vysvetliť. ona sa nepokúšala zas pochopiť. urazená naštvaná, odišla odo mňa. durdila sa ešte pár dní. nebrala mi mobil.

zúril som a žiarlil som. predstavoval som si ako niekde gúľa očami pri nejakom svalovcovi, ako sa s ním smeje , ako ... ako som už paroháč a všetkým na posmech. tak som si povedal, že nie je na svete jediná a obzriem sa po inej.

bol som večer v bare s kamošom a s tou jeho. pekna kosť tá jeho. keď išla s ním tancovať,
pozeral som ako sa jej polky riťky prevaľovali z boka na bok. trochu blbo som sa cítil, keď sa mi prsiami obšuchla o rameno. blbo ako blbo, mal som strašnú chuť sa jej dotýkať, ale kamošova frajerka je pre mňa tabu od nepamäti. z tancovania s ňou som bol uplne nadržaný, tak som s ňou už radšej netancoval. obzrel som sa po iných holkách.

čo krajšie bolo, malo so sebou nejakého správcu, ostatné bolo vekovo alebo váhovo nad limit alebo štetka. jedna nadlimitná by sa dala ukecať alebo skôr ukecávala ona mňa. keď začalo ísť
do tuhého, radšej som sa stiahol. radšej som poľovníkom ako korisťou. kamošova frajerka tiež
vyzerala, že by si nedala rukáv odtrhnúť a tak ma nadržanosť držala. rozhodol som sa radšej, že vypracem pozíciiu ešte skôr, kým by som padol do nejakej pasce a urobil kamošovi prúser.

zavolal som si taxi a po ceste mi napadlo zastaviť sa pri jej dome. prišla mi otvoriť v pyžame a s maskou na tvári. keď ma zbadala, vrhla sa na mňa a celého ho ma "zamaskovala". taxík som poslal preč a zostal. také udobrovanie je parádna vec. pár hnevov a potom explózia zábavy a radostí. len som sa čudoval, prečo si zmenila vlasy. niečo sa mi snažila vysvetliť, ale
teraz som bol ja ten nechápavý. mávla nado mnou rukou, keďže ani na druhý krát som nechápal súvis medzi dĺžkou jej vlasov a našim nedorozumením. no a mal som ja teraz odisť? ako ona vtedy? vyriešil som to chlapsky. prehľadal som barovú skrinku, vypili sme si a potom som jej parkrat vysvetlil, že čo je dlhšie je krajšie. pochopila a dodala, že aj lepšie.