Saturday 25 November 2006

Moja prvá skutočná


Bolo to pred mojím nástupom na vysokú školu. Letná brigáda. Mal som sa prihlásiť na intráku, kde bolo centrum pre všetkých študákov. V akejsi miestnosti plnej ľudí si ma odfajkli. A ona tam tiež bola a vraj si ma všimla. Normálne som neveril. Skúsil som sa presvedčiť. "Ja som sa pri tej evidencii pýtal niečo, také nie celkom bežné, tak ak....." "Áno, pýtal si sa na nejakého chalana, či už sa bol prihlásiť, vraj kamarát."  Tak to ma úplne vykoľajilo, lebo presne to som sa pýtal. A ona si ma všimla. Len tak si ma všimla, ba dokonca si zapamätala, čo som sa pýtal. "Wau!" zajásal som v duchu.

Bola odo mňa staršia, ale nevyzerala staršie. Hmm, prečo v minulom čase? Je odo mňa staršia, ale nevyzerá staršie. Vyzerá nádherne. Keď ju pozorujem, neviem sa jej nabažiť, neviem, čo mám obzerať  skôr. Či jej krásne dlhé nohy, alebo krásne lesklé dlhé vlasy, alebo jej nádherné črty tváre. Páči sa mi celá. Vtedy som ju potajomky pozoroval hneď, ako som ju zbadal prvýkrát. Bolo to v jedálni. Energicky vysvetľovala niečo po nemecky skupine hlučných študentov z Nemecka. Potom sa spolu smiali a ja som chvíľu nevnímal okolie, lebo som po nej veľmi zatúžil. Vtedy som si zaumienil, že sa s ňou v každom prípade zoznámim.

Večer som na ňu myslel, keď som ležal na posteli a zaspával som s predstavou, že leží vedľa mňa a dotýka sa ma. Áách. Ach a tie sny potom...! Skoro celý týždeň  sa mi nepodarilo stretnúť  sa s ňou a prehovoriť. Vždy mala okolo seba dáku partiu. Večne na nej viseli dáki chalani, večne sa pretekali v tom, aby si ich všimla. Snažili sa byť vtipní, zaujímaví. Srali ma. Srali ma všetci, ktorých si všímala ona a srali ma aj tí, ktorí sa pred ňou predvádzali. Nádherný smiech.. Krásne rozprávala, krásne sa pozerala, krásne sa smiala a ak, tak asi aj krásne plakala. Keby spala v mojej posteli, ani by som nedýchal, aby som ju nezobudil, aby som sa mohol na ňu stále dívať. Neschádzala mi z mysle a niekedy som sa bál, že sa mi nepodarí k nej priblížiť. Bol som zamilovaný ako študent. A bol som študent, tak som mal na to právo.

Podarilo sa mi to v nedeľu. Ukecal som pár chalanov zo svojej skupiny, aby sme ju pozvali, Že  si pôjdeme niekam sadnúť. Neverili, že pôjde a ja som si tiež  nebol istý. Ale nemala žiadny program, pozvanie prijala, bola veľmi milá a priateľská. Odprevadili sme ju všetci, ale musela cítiť, že mne sa páči najviac, že som z nej úplne v nebi. V tú noc som objímal vankúš a dával som mu francúzske bozky. A musel som .... si pomôcť aj inak, lebo milovanie s ňou bolo zatiaľ v nedohľadne.

Keď sa nám brigáda skončila, bolo mi smutno, nemal som šancu ju vídať. Všetci sme sa zišli na jednom mieste a lúčili sme sa. Bál som sa, aby sa mi nestratila, a aj keď som sa bál aj toho, že budem trápny, skúsil som. Prišiel som k nej a spýtal sa jej, či sa na začiatku semestra so mnou môže niekde stretnúť. Udivene na mňa pozrela nádherným zeleným pohľadom a opýtala sa kvôli čomu. Bol som silný chlap, nemohol som cúvnuť pod ťarchou jej obyčajnej otázky. Tiež som si mohol niečo normálne vymyslieť, ale zabľabotal som len, že sa prejdeme po historickom centre a trocha pokecáme. Usmiala sa tak, že som sa roztápal a bál som sa, že na mne vidí každý záchvev môjho jasajúceho srdca. Pobozkala ma na líco a ja som sa stal imobilným. Cítil som jej vôňu a jej vlasy ma pošteklili na pokožke.

Celý zvyšok leta ma nezaujala žiadna iná baba. Chodili sme s kamošom na kupko a ako bývalo našim zvykom, hodnotili sme baby. Bodovali sme ich. Desať  som nedal ani jednej. Desinu mám len pre Helenu. Ukázal som ju Ivanovi. Cvakol som ju párkrát, keď to nevidela a veľakrát, keď mi aj zapózovala. Ibaže pri tom pózovaní ­vždy vystrúhala nejakú grimasu, a mne sa páčila najviac, keď bola prirodzená. Ivan povedal, že Helena je krásne deco a ja som mohol len súşhlasiť. A chcel som to deco, no vedel som, alebo skôr tušil, že je to žena. Veď bola so mnou v posteli každú, každučkú noc, zaspával som s jej obrazom. Preonanoval som sňou zvyšok tých dlhých prázdnin až do začiatku semestra.


 

No comments: