Ako chrúst

Už som ako Motýľ, ktorý sa učil variť. Pardon, ktorý skúšal variť. Teoreticky sa dá predpokladať, že k vareniu netreba nejak moc vedomostí a učenia. Veď aj ten Jamie Oliver len tak odkukáva včeličo hocikde po svete. A aj tak si myslim, že Motýlisko sa snažil variť, lebo žiarlil na Jamieho. Keď nám Sas vysvetľovala, akú fintu používa Jamie na šúpanie cesnaku, videl som v jej očiach obdiv a v jeho očiskách srd a odhodlanie tromfnúť ho :-DD hahahaha

Chceli sme sa s tými hrdličkami stretnúť zase po čase, oplatiť ich pozvanie, pokecať a trochu sa zabaviť . No v dnešnej dobe je problém sa stretnúť. Preto sa dnes iba telefonuje, esemeskuje a mailuje a skypuje. Nemáme čas fyzicky. Hovorím o tom, že pre štyroch dospelých ľudí je veliký problém dohodnúť sa na jednom termíne. Ešteže nás nebolo viac! Kua. Ten nemohol vtedy, lebo ho súrili termíny a musel makať cezčasy a ešte aj po vikendoch, ona nemohla tiež, lebo aj ona sa musela venovať práci a urobiť vraj neskutočné množstvo výpočtov, my sme vtedy mohli. Termín, ktorý navrhli oni, bol zase neprijateľný pre mňa z dôvodov pracovnej cesty a moje zlato nemohlo zas v ďalšom navrhovanom termíne. Už to bolo na pováženie, či vôbec niekedy dáme tú slezinu dokopy.

-Čím viac sa niečo plánuje a dohaduje, tým viac je to na hovno-povedali sme si s mojou "malou". -Stretnutie bude spontánne a hotovo!-zastrájal som sa.
Nakúpil som všetko, na čo som si spomenul, čo viem, že má kto rád. A kuracie prsia asi kilo a pol, rôzne zeleniny a skvelé víno. Veď nakoniec - samé užitočné veci, nič z toho sa nestratí. Zavolal som najprv jej, lebo som presvedčený, že keď spracujem ju, ona spracuje jeho :-D (logické, nie? :-D) Vyzeralo to, že aj tak bude. Zavolala mi naspäť, že "dá sa" a ja som si povedal, že sa už nikdy nebudem nijak srať s dohodovaním a že budem spontánny a prirodzený.

Ten deň doobeda mi zavolala Sas, aby sme stretko zrušili. Nasralo ma to. Bol som na ňu v telefóne zlý. Nemám rád úplne blbé náhody a tie sa odrazu vyskytli. Po mne sa chceli ten deň v robote zázraky, ale vedel som si dupnúť. Len mi to pokazilo náladu. A ona mi volá, že môže mať ten deň poobede "mašinu" iba pre seba a že by rada zostala dlhšie, aby skončila akúsi fázu svojej práce.
-No takto sa slovo neplni, holka zradná!-nahučal som na ňu, aby došla večer rovno odtiaľ, bez mejkapu, v rifliach a pulóvri - lebo že ináč zavináč ! A bolo. O trochu neskôr ďalšia pecka. Volala mi Jerry, teda moja malinká, že jej spolužiačka má krízu, že jej je strašne blbo, že asi príde neskôr a možno aj ju dovlečie, ale že mám variť sám.

-Baby sú strašne nespoľahlivé - vravel som si a ešte som si tak myslel, že - aspoň ten Motýlisko ma nenechá v štichu. A detailne to s ním rozoberieme -

Prestrel som, nachystal som všetko a išiel som variť. Neviem, ako a čo pôvodne mienila urobiť moja malilinká, ale keďže sa práve pokúšala odviesť suicidálne myšlienky svojej kamošky iným smerom, ja som musel robiť, čo som vedel, čo som mal odkukané od nej.
Mäsko som nakrájal, posypal všeliakými koreniami a dal som ho na panvicu. Pridal som zeleninu, dusil som to a potom sa mi zdalo, že je tam akosi priveľa zeleniny a mäsa málo. Tak som pokrájal ešte ďalšie prsia, čo boli v chladničke a pridal som to k tomu. Nechal som to pod pokrievkou a keď som sa na to išiel pozrieť, zase sa mi zdalo, že tam je priveľa mäsa. No to by asi hubovala Jerry a možno i Sas by mala reči. Tak som ešte pokrájal nejakú brokolicu a pridal to tam. A zrazu sa to už nedalo miešať, bolo toho strašidelne veľa.
-No nech, radšej viacej ako menej. Aby náhodou nechýbalo. Veď všetci budú vyhladovení po celodennej makačke. A krásne to vonia, to sa poje - povzbudil som sa a pridal som ešte korenie.
-Aby nám potom chutilo aj piť predsa!-

Zanedlho som si spomenul, že Jerry vravela do telefónu, že možno dotrepe aj tú kamošku.
- Tak to bude ďalšia osoba, ešte to nakoniec aj málo bude -zľakol som sa, ako keby som nevedel, koľko tie dnešné baby jedia. A v panike som začal opäť pridávať ingrediencie. Ignoroval som fakt, že prvá várka mäsa a zeleniny si užila variaceho procesu až dosť, druhá várka asi tak akurát a táto tretia várka, kým sa tepelne obrobí, bude vyžadovať ešte ďalšie varenie. No a čo?
Veď hlad je (vraj ) najlepší kuchár!

Prvá prišla Sas, ale ja už som mal trochu pod čapicou. Sedem hodín večer, jedlo už studené, správy v telke o ničom, zas len o našich rómskych spoluobčanoch a bitke v krčme a havárie na cestách so smrteľným následkom. Tak sa aj mňa zmocňovali skrúšené pocity.
Motýľ nikde, Jerry nikde. Sas vytiahla mobil a ukázala mi SMS.
-No v prdeli! Tak ja mu tu ako blbec varím špecialitu a on trčí kdesi v prdeli v zápche na ceste z Hainburgu. Magor! - nadával som mu :-D

O ôsmej prišla Jerry bez akejkoľvek osoby. Vraj tá kamoška zaspala po nejakých tabletkách a baby sú tam s ňou. A vraj je už strááášne hladná a ideme jesť. Baby zatiaľ kecali a ja som išiel prihrievať vychladnutú večeru. Tuším som to miešal dobrú polhodinu, kým sa to kvantum prehrialo. O pol deviatej dorazil ten, ku ktorému som mal najväčšiu dôveru, spoliehal sa na jeho chlapské slovo. Ale on? No kvasil kdesi zaseknutý v zápche kvôli akejsi blbej nehode rakúskeho trtka.

Večera o pol deviatej. Servírujem im moju špecialitu, vlastnoručne som to krájal, piplal sa s tým a vypiplal ten skvost až k vrcholu dokonalosti. No vizuálne to nebolo moc extra, ale má ísť najmä o chuť. A tá bola. Mne to chutilo skvelo.
Baby boli strašne hnusné. Zjedli len trocha, lebo takto neskoro večer vraj sa jesť už nemá.
-Prečo? Ja sa naštopem aj o polnoci, keď som hladný.-
-Nezvykne sa! To nie je zdravé! - bola odpoveď.
-Ale prečo?-
-Prečo, prečo? Prešov!- začala sa smiať Sasana.
-Prečo? Preto, lebo.... preto, lebo medveď! - smiala sa Jerry.
Nelogické baby! Naštvali ma. Veď mali prísť skôr. Ja som mal pripravené o šiestej. Tak koho chyba?
A čo môj chlapsky spriaznený Motýľ? Ešte väčší "nemlehet" ako baby. Vraj už jedol po ceste. Vraj bol príšerne hladný, vraj len ochutná, aby neurazil.

Tak som sa do toho pustil sám. Naštopal som sa až až, so svojím výtvorom som bol vrcholne spokojný, neviem, či by mohli mať niečo proti aj tí najväčší gurmáni. Takú dobrotu si treba dopriať aj o deviatej večer, alebo aj neskôr. Pridal som si, veď by to bol hriech nechať to len tak.
Toľko energie a lásky som do toho vložil . Som nedocenený tými ignorantmi.

A potom som už nevládal vôôôôbec nič okrem ležania. Ako náš pes doma. Ľahol som si, vyvalil sa na chrbát a pripadal som si ako ten chrúst, čo požral všetky listy a nevládal sa pohnúť. Našťastie ma nik neprišliapol :-D