Monday 22 October 2007

Ako chrúst

Už som ako Motýľ, ktorý sa učil variť. Pardon, ktorý skúšal variť. Teoreticky sa dá predpokladať, že k vareniu netreba nejak moc vedomostí a učenia. Veď aj ten Jamie Oliver len tak odkukáva včeličo hocikde po svete. A aj tak si myslim, že Motýlisko sa snažil variť, lebo žiarlil na Jamieho. Keď nám Sas vysvetľovala, akú fintu používa Jamie na šúpanie cesnaku, videl som v jej očiach obdiv a v jeho očiskách srd a odhodlanie tromfnúť ho :-DD hahahaha

Chceli sme sa s tými hrdličkami stretnúť zase po čase, oplatiť ich pozvanie, pokecať a trochu sa zabaviť . No v dnešnej dobe je problém sa stretnúť. Preto sa dnes iba telefonuje, esemeskuje a mailuje a skypuje. Nemáme čas fyzicky. Hovorím o tom, že pre štyroch dospelých ľudí je veliký problém dohodnúť sa na jednom termíne. Ešteže nás nebolo viac! Kua. Ten nemohol vtedy, lebo ho súrili termíny a musel makať cezčasy a ešte aj po vikendoch, ona nemohla tiež, lebo aj ona sa musela venovať práci a urobiť vraj neskutočné množstvo výpočtov, my sme vtedy mohli. Termín, ktorý navrhli oni, bol zase neprijateľný pre mňa z dôvodov pracovnej cesty a moje zlato nemohlo zas v ďalšom navrhovanom termíne. Už to bolo na pováženie, či vôbec niekedy dáme tú slezinu dokopy.

-Čím viac sa niečo plánuje a dohaduje, tým viac je to na hovno-povedali sme si s mojou "malou". -Stretnutie bude spontánne a hotovo!-zastrájal som sa.
Nakúpil som všetko, na čo som si spomenul, čo viem, že má kto rád. A kuracie prsia asi kilo a pol, rôzne zeleniny a skvelé víno. Veď nakoniec - samé užitočné veci, nič z toho sa nestratí. Zavolal som najprv jej, lebo som presvedčený, že keď spracujem ju, ona spracuje jeho :-D (logické, nie? :-D) Vyzeralo to, že aj tak bude. Zavolala mi naspäť, že "dá sa" a ja som si povedal, že sa už nikdy nebudem nijak srať s dohodovaním a že budem spontánny a prirodzený.

Ten deň doobeda mi zavolala Sas, aby sme stretko zrušili. Nasralo ma to. Bol som na ňu v telefóne zlý. Nemám rád úplne blbé náhody a tie sa odrazu vyskytli. Po mne sa chceli ten deň v robote zázraky, ale vedel som si dupnúť. Len mi to pokazilo náladu. A ona mi volá, že môže mať ten deň poobede "mašinu" iba pre seba a že by rada zostala dlhšie, aby skončila akúsi fázu svojej práce.
-No takto sa slovo neplni, holka zradná!-nahučal som na ňu, aby došla večer rovno odtiaľ, bez mejkapu, v rifliach a pulóvri - lebo že ináč zavináč ! A bolo. O trochu neskôr ďalšia pecka. Volala mi Jerry, teda moja malinká, že jej spolužiačka má krízu, že jej je strašne blbo, že asi príde neskôr a možno aj ju dovlečie, ale že mám variť sám.

-Baby sú strašne nespoľahlivé - vravel som si a ešte som si tak myslel, že - aspoň ten Motýlisko ma nenechá v štichu. A detailne to s ním rozoberieme -

Prestrel som, nachystal som všetko a išiel som variť. Neviem, ako a čo pôvodne mienila urobiť moja malilinká, ale keďže sa práve pokúšala odviesť suicidálne myšlienky svojej kamošky iným smerom, ja som musel robiť, čo som vedel, čo som mal odkukané od nej.
Mäsko som nakrájal, posypal všeliakými koreniami a dal som ho na panvicu. Pridal som zeleninu, dusil som to a potom sa mi zdalo, že je tam akosi priveľa zeleniny a mäsa málo. Tak som pokrájal ešte ďalšie prsia, čo boli v chladničke a pridal som to k tomu. Nechal som to pod pokrievkou a keď som sa na to išiel pozrieť, zase sa mi zdalo, že tam je priveľa mäsa. No to by asi hubovala Jerry a možno i Sas by mala reči. Tak som ešte pokrájal nejakú brokolicu a pridal to tam. A zrazu sa to už nedalo miešať, bolo toho strašidelne veľa.
-No nech, radšej viacej ako menej. Aby náhodou nechýbalo. Veď všetci budú vyhladovení po celodennej makačke. A krásne to vonia, to sa poje - povzbudil som sa a pridal som ešte korenie.
-Aby nám potom chutilo aj piť predsa!-

Zanedlho som si spomenul, že Jerry vravela do telefónu, že možno dotrepe aj tú kamošku.
- Tak to bude ďalšia osoba, ešte to nakoniec aj málo bude -zľakol som sa, ako keby som nevedel, koľko tie dnešné baby jedia. A v panike som začal opäť pridávať ingrediencie. Ignoroval som fakt, že prvá várka mäsa a zeleniny si užila variaceho procesu až dosť, druhá várka asi tak akurát a táto tretia várka, kým sa tepelne obrobí, bude vyžadovať ešte ďalšie varenie. No a čo?
Veď hlad je (vraj ) najlepší kuchár!

Prvá prišla Sas, ale ja už som mal trochu pod čapicou. Sedem hodín večer, jedlo už studené, správy v telke o ničom, zas len o našich rómskych spoluobčanoch a bitke v krčme a havárie na cestách so smrteľným následkom. Tak sa aj mňa zmocňovali skrúšené pocity.
Motýľ nikde, Jerry nikde. Sas vytiahla mobil a ukázala mi SMS.
-No v prdeli! Tak ja mu tu ako blbec varím špecialitu a on trčí kdesi v prdeli v zápche na ceste z Hainburgu. Magor! - nadával som mu :-D

O ôsmej prišla Jerry bez akejkoľvek osoby. Vraj tá kamoška zaspala po nejakých tabletkách a baby sú tam s ňou. A vraj je už strááášne hladná a ideme jesť. Baby zatiaľ kecali a ja som išiel prihrievať vychladnutú večeru. Tuším som to miešal dobrú polhodinu, kým sa to kvantum prehrialo. O pol deviatej dorazil ten, ku ktorému som mal najväčšiu dôveru, spoliehal sa na jeho chlapské slovo. Ale on? No kvasil kdesi zaseknutý v zápche kvôli akejsi blbej nehode rakúskeho trtka.

Večera o pol deviatej. Servírujem im moju špecialitu, vlastnoručne som to krájal, piplal sa s tým a vypiplal ten skvost až k vrcholu dokonalosti. No vizuálne to nebolo moc extra, ale má ísť najmä o chuť. A tá bola. Mne to chutilo skvelo.
Baby boli strašne hnusné. Zjedli len trocha, lebo takto neskoro večer vraj sa jesť už nemá.
-Prečo? Ja sa naštopem aj o polnoci, keď som hladný.-
-Nezvykne sa! To nie je zdravé! - bola odpoveď.
-Ale prečo?-
-Prečo, prečo? Prešov!- začala sa smiať Sasana.
-Prečo? Preto, lebo.... preto, lebo medveď! - smiala sa Jerry.
Nelogické baby! Naštvali ma. Veď mali prísť skôr. Ja som mal pripravené o šiestej. Tak koho chyba?
A čo môj chlapsky spriaznený Motýľ? Ešte väčší "nemlehet" ako baby. Vraj už jedol po ceste. Vraj bol príšerne hladný, vraj len ochutná, aby neurazil.

Tak som sa do toho pustil sám. Naštopal som sa až až, so svojím výtvorom som bol vrcholne spokojný, neviem, či by mohli mať niečo proti aj tí najväčší gurmáni. Takú dobrotu si treba dopriať aj o deviatej večer, alebo aj neskôr. Pridal som si, veď by to bol hriech nechať to len tak.
Toľko energie a lásky som do toho vložil . Som nedocenený tými ignorantmi.

A potom som už nevládal vôôôôbec nič okrem ležania. Ako náš pes doma. Ľahol som si, vyvalil sa na chrbát a pripadal som si ako ten chrúst, čo požral všetky listy a nevládal sa pohnúť. Našťastie ma nik neprišliapol :-D

Thursday 9 August 2007

Nové tváre a novotvary

Návrat z dovolenky to nie je nič iného ako stres. Na dovolenke si môžem pospať, zahýriť, uvolniť sa a robiť veci, ktoré chcem. Mám sa fajn a užívam si. Geniálne! Relax a obnova nervových buniek :-D Príjemná pohoda, láska, mier a perfektné počasie. A takto konečne zregenerovaný sa musím vrátiť späť do stresujúceho prostredia.

-Dobré ráno! Ako bolo?- nečaká na odpoveď a už mi ukazuje chrbát. Na stole mi zanecháva kopec pošty, fascikle plné shitov aj s pi-tcho-vi-na-mi, ktoré už mali byť vybavené. Dokonca to ani nepatrí ku mne!! Ale ľudia sú preč :( Z úst sa vydiera obyčajné
- Do prdele!- a listujem ďalej a obraciam tie po.....né stránky listiny a vrie to vo mne. Moje uzdravené bunky sa začínajú čudovať, prečo zrazu zase zmena a prečo ich ich majiteľ trápi, keď ich ledva uzdravil? No musím to robiť, musím sa oboznámiť so spústou vecí, ktoré sa udiali počas mojej neprítomnosti a ktoré ma čakajú. Veď sa musím zapojiť do "hnilobného procesu ":-( úplne naplno. Asi by to malo byť plynulejšie a nie ako hup do studenej vody, ale nedá sa nič robiť.

Tak som strávil idiotské dopoľudnie a keď ma kolegyňa vydurila na obed, bol som úplne mimo. Pri obede som sa dozvedel zopár firemných klepov o nových tvárach, čiže našich usilovných nových kolegoch, ktorých voláme kinderká. Zo skratky kindermenežer.

Ambiciózny sedlák (nemyslím slovo sedliak vo vzťahu k zdravému rozumu) sa na porade zapojil do už uzavretej diskusie o efektívnejšom prístupe k práci na svojom oddelení. Všetci boli takí šokovaní, až stuhli nad jeho (pozor, ide o najnovší novotvar ) "nasertivitou" (poznámka autora: slovo vzniknuté skrátením a spojením slov - naserem ťa naivitou)
- Mali by sa krátiť prestávky na obed... - a keď na neho škaredo a s nepochopením pozrel jeho nadriadený i ďalší okolosediaci, dodal "inteligentne"
- .... alebo teda ich dĺžka by bola podľa dôležitosti funkcie. Čiže nebude rovnostárstvo.-
Všetci ohúrene pozerali a kinderko, mysliac si, že zaujal návrhom, dodal pevným hlasom
- A ten, kto tú svoju pretiahne, pôjde si to zodpovedať k nadriadenému.-

:-DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD

Zlepšila sa mi nálada. Nie kvôli trapasu toho - no povedzme xoxota (novotvar prebratý od kamaráta), ale preto, že ten xoxot nie je lokalizovaný v našom kancli a ani nikde v bližšom okolí. - Teda z čoho ja už sa dokážem tešiť? - a vzápätí mi napadlo - Myslím, že dotyčný kinderko by sa skôr mal zamestnať a pózovať pred sexshopom ako živá reklama na vibrátory.-



Wednesday 11 July 2007

Kedy som sa oženil, že o tom ani neviem?



V poslednej dobe sa asi roztrhlo vrece s novými ľuďmi, ktorí mi rôznymi spôsobmi prišli do cesty. Aj tu v robote, alebo nejakým spôsobom cez známych, alebo dokonca úplnou náhodou. Ak to takto bude pokračovať, budem musieť zamestnať jedného sekretára, ktorý by sa staral o moje styky :-D Konkurz na sekretárku nevypisujem, lebo moja malá maturantka (hehe, už ňou asi navždy ostane) by ma asi sfašírovala :-))) (žartujem :-))) )

Bolo by to na viac tém, takže nových z pracoviska oklebetím niekedy neskôr a zpomedzi tých ostatných si vyberám "cukrovinku" :-D najexotku .... Snáď ostatné baby prepáčia, že o nich vypisovať nejdem, lebo tie majú na to dosť rozumu. Táto nemá. " Táto je mdlého rozumu :-D" - dcéra tej panej, čo mi chodila raz do týždňa upratať byt. Nie, že si budete myslieť, že sám by som to nedokázal, alebo sa mi nechce. Ale čas je hrozne drahý a ja ho mám preflákať akýmsi upratovaním? Možno je aj pravda, že sa mi to nechce, ma to nebaví . Ale zmenilo sa to čiastočne vďaka mojej žabke a ja potrebujem už iba občas dôkladnejšie upratať.

Moja pani na upratovanie začala mať problémy s chrbticou a vykreslila mi anjela, ktorý mi bude upratovať a urobí mi všetko, čo mi na očiach uvidí. Bol som zvedavý. Pomaly som si predstavoval niečo ako Pamella Anderson, ktorej koníčkom je upratovanie.
Keď mi priviedla tú cukrovinku predstaviť, bol večer, mal som dámsku návštevu a rozkukaný film. Veľmi som sa s nimi teda nezdržiaval a po zoznámení sme sa len dohodli, že keď bude treba, vždy jej vopred zavolám.

Hneď ten piatok po zoznámení prišla bez zavolania. Zamkla sa v mojom byte a našla ju tam priateľka, ako sa prehrabuje v mojom bielizníku a narovnáva tam slipy. Bolo to trápne. Ale jej nie.
Ďalší piatok prišla podľa dohody. Keď som sa chcel dostať do bytu, nedalo sa, pretože kľúč tentokrát nechala v zámke. Chcela si pri práci oddýchnuť a zaspala. Zvonček nepočula, lebo je nahluchlá. Už som chcel volať zámočnícku službu. Potom otvorila, zobudila ju suseda, keď začala trieskať do radiatora. Hmm, že by bolo upratané? Hľadal som intenzívne stopy, no nič sa akosi nejagalo sviežosťou.
Nasledujúci týždeň zas neprišla vôbec, hoci sa sľúbila a ja som potreboval mať poriadok. Potom sme do noci riadili s žabkou namiesto randenia. Prišla v sobotu doobeda a začala mi presádzať kvety v črepníkoch. Narobila svinčík a niektoré kaktusy mi poškodila :-( Mal som veľkú chuť nakopať ju do zadku, keď som ju pristihol po návrate z nákupu. Naštvala ma. Ale ona nechápala, že kaktusy musia mať inú pôdu, iný substrát ako bežné kvety, ako muškáty, ktoré ona má doma v okne. A nemal som čas s tým niečo robiť. Taká tupá zamotaná babsňa!

Priateľka ma žiadala, aby som to s ňou skoncoval a aby som jej zobral kľúče. Sám som o tom začal uvažovať, ale keď som jej zavolal, aby prišla a počkala ma, kým prídem z práce, bol som mierne v šoku. Všetko bolo upratané, celý byt sa skvel čistotou, a to od WéCka po balkón. Lepšie, ako keď to robievala jej mama. Tak som si pomyslel, že ešte to s ňou skúsim. Cvakol som jej plat a pridal som jej takú kokosovú tyčinku, čo som mal vo vačku. Bola nadšená :-D a ja šokovaný, ako som si ju získal čokoládou. A ešte takou malou? :-O

Raz opäť došla bez zavolania uprostred týždňa. Poštárka mi práve niesla doporučený list a ona vraj umývala dvere. (Neviem prečo, lebo ráno boli čisté :-) ) Tvrdila poštárke, že je moja žena a chcela list prebrať. Poštárke sa nezdala, nemala sa ako preukázať dokladom, takže list nedostala. Len vraj vykrikovala po chodbe, že muž si to príde s ňou vybaviť. Hanba po celom dome :-( Ešte že to bolo doobeda :-D.

Bál som sa, že mi začne už liezť do postele, keď sa začala hrať na moju ženu. Ešte aby som začal kvoli nej trpieť stihomamom. Pre istotu som si dal vymeniť zámku na dverách.

Friday 22 June 2007

Horúčavy v meste

Extrémy vládnu svetu a tomu môjmu stopercentne. Žijem na Slovensku - taká mrňavá krajina v strednej Európe s celkom vnútrozemskou klímou, peknými babami, celkom dobrým pivom, zlou politikou a dosť mizernou ekonomikou. Ale o tom všetkom nechcem. Táto naša stredoeurópska krajina sa pomaly meni, pretvára na niečo, čo je nám cudzie.

Tá klíma sa zmenila a stále sa mení, spejeme ku klíme u nás nevídanej. Počasie je šibnuté. Nenormálne horúčavy začínajú vadiť už nielen starým, postarším, strednovekým, ale už vadia aj mladej generácii (do ktorej sa ja rátam :) . Snáď už len deckám to vyhovuje, lebo im už končí škola a pri vode sa vypekať môžu celé dni. Starým a strednovekým hrozia zdravotné problémy z horúčav, možno infarkty, alebo niečo toho druhu. A nám mladým hrozí tiež všeličo. Možno tiež infarkt. Si predstavte, alebo veď to zažívate možno tiež, že idete Hviezdoslavákom, cez korzo, Obchodnou. Teplé počasie prinútilo babenky zhadzovať oblečenie a vy sa na to máte pozerať. Nie som biológ, ale priam vidím, ako krvné bunky blbnú, ako sa hmýria a fičia cievami a žilami nebývalými rýchlosťami. Zákonite vznikne vysoký tlak a to už je chorééé! Takže to je jedno zdravotné riziko.

Ďalšie zdravotné riziko si navodíte, ak idete s takou peknou babou von. Idete a po nej sa vám začnú obzerať všeliakí :-D takí, ktorým z tých pohľadov na tú vašu začne stúpať tlak. A vám samozrejme tiež. Veď čo má čo vypliešťať oči na tú vašu? Nech vypliešťa na inú! No nie? :-D
Som tak pochopil arabov, prečo tie svoje metresy zahaluju aj v ich horúčavách. Aby predsa neprišli o nervy. Ak má 5 žien a ide s nimi korzom, tak by to bolo neúnosné, aby boli len v sukienkach, tieločkach :-D Po prechádzke by skončil s nervami v kýbli, rozhádaný s celým háremom čakajúc na sanitku, ktorá ho odvezie do cvokhauzu.

A ja blbec som takto šiel ulicou s dvoma peknými babami. Kukám na jednu, na druhú a už mi tie krvné veci v tele robia nátlakové akcošky v žilách, cievach a krvných vlásočniciach. Jedna má bielu sukienku a modrý top (či ako to volajú), druhá má biele bermudy a žlté tielko, v ktorom sa mi tak páči. Lebo taký príjemný materiál a keď sa jej dotknem, aj cez tú látku cítim poklady :-D. Jedna je blonďatá, druhá tmavovlasá, ale obe rovnako priťahovali pohľady okoloidúcich mužských. No mohol som sa zblázniť :-D aj keď som súčasne bol pyšný. Veď kto mal pri sebe hneď také dve kosti?

Sadli sme si k stolu, ktorý sa práve uvoľnil. Bol pod markízou, ale úplne na okraji chodníka, kde na nás pražilo slnko. Baby si objednali šalát, ja poriadny kus mäsa s hranolkami a všetci sme túžili za chladeným nealkom. V okolí bolo počuť všeliaké poznámky, neviem, či všetci boli pripití, alebo od slnka sa im "zavajcali" jazyky. Trocha sme čakali, kým nám doniesli nápoje a po chvíli sa uvoľnil stôl pri stene v úplnom tieni. Presadli sme si tam.

Ešte sme ani poriadne nesedeli a z podniku vyšli dvaja Nemci, ktorí predtým mali tento stôl a začali sa domáhať svojho miesta. Akurát aj čašníčka priniesla naše jedlo a čakala s taniermi v rukách, ako nám jedlo naservírovať. Nemčiská zavadzali a ja som im vysvetlil, že stôl bol prázdny, považovali sme ho za voľný. Tak si môžu teraz zobrať nový plac, dve miesta sa vždy nájdu. Keď si odišli uľavovať súčasne, nemôžu sa čudovať, že ich stôl obsadil niekto iný. Čašníčka do toho začala krákať a taniere nám švacla na stôl dosť nechutne. Tým to pre ňu haslo. Nie že by tým dvom priožratým hovadám niečo povedala, asi ani nemala ako. A podľa mňa už aj tak mali nadmieru.
Jeden z Nemcov si sadol vedľa Sas a druhý si priniesol stoličku k nášmu stolu. Zle ma pochopili. Vysvetlil som im to znova a slušne.
" Du hast loses Maul! " dozvevedel som sa, hoci som presne nevedel, cítil som, že mi nadáva. Ešte ma i do riti posielal. Zase pred nich položili pivo a oni hlasným dialógom rušili naše trávenie.

Vedeli sme, že len čo dojeme, dvihneme kotvy. Ti Frickovia akoby to vytušili, snažili sa dovtedy zapárať do dievčat. Mysleli si, že baby po nemecky nevedia, keď boli ticho. Ale obe boli trochu vystrašené. Tí dvaja xuji ich očumovali a komentovali ich jednotlivé časti tela. Mal som toho dosť. Ale pritlmila ma priateľka a lepší nápad mala Sas. Začala sa veselo baviť na ich konto v angličtine. Pridali sme sa a prestali sme si tých debilov všímať. Padli im sánky, keď počuli, ako ich baby sfúkli, ako ošacovali ony ich výzor a vyjadrili sa k ich úrovni. Počúvali a snažili sa pochopiť dvojzmysly, ktoré sme im uštedrili.

Kto vie, či pochopili? Lebo my sme zaplatili a odišli inam. Tam, kde čašníci nepodávajú alkohol ožratým a len preto, že sú to cudzinci a kde je personál solidárny s normálnymi zákazníkmi. Personálu sme to povedali po slovensky, aby sme mali istotu, že rozumeli.

Sunday 10 June 2007

Osamelosť

Cez maturitný týždeň to bol obyčajný nervák. Kedysi to bolo tak, že ste sa dozvedeli, v ktorý deň maturujete, vy ste prišli, zmaturovali ste a mali ste pokoj. A teraz? Z jedného maturujete v pondelok, nervy máte vytečené, idete od zeleného stola a môžete ísť kam len chcete. No nezabudnite zase prísť v stredu ráno. To budete maturovať z angličtiny. Môžte sa dovtedy uvoľniť? Ani nápad! Veď zase sa treba učiť, predstavujete si, ako to bude na angline, telefonujete s ostatnými, čo to už majú, niečo vám radia, pýtajú sa na vaše veci, na iných, na komisiu, na otázky a tak. No aký len môže mať pocit uvoľnenia človek v tejto situácii? Akurát nervy v kýbli, žalúdok v prdeli a prdel v kresle alebo na stoličke a hlavu v tranze, plnú anglických fráz, gramatiky, topic themes, prosto akurát na grcku. A chuť na sex? Veškerá žááádnááá!!! Tak tomu som sa fakt nečudoval, veď to ako pred smrťou asi.


Prišla streda, celý deň som ako blbec držal palce, tŕpol, ako to dopadne. Chcel som ju pozvať len na večeru, potom troška prechádzky a zaviezť ju domov, aby sa mohla ďalej učiť a domaturovať v štvrtok a potom ešte v piatok zo slovenčiny. Zabudla si vraj znova zapnúť mobil. Dozvedel som sa večer o deviatej, keď som už z číreho zúfalstva zavolal ku nim domov. Necítila sa vinná, hádať som sa nechcel, aby som ju nerozčúlil, keď sa má učiť. Vo štvrtok mi zavolala, že pokašľala biológiu, že iste dostane blbú známku a plakala. Stretnúť sa nechcela. Vraj sa musí dať dokopy a učiť sa slovenčinu. Mal som chuť do všetkého praštiť.

Mal som nahovno náladu, zlú náladu, mal som sa chuť opiť, nadával som si, že som stratil hlavu pre mladú kočku, ktorá ... začínal som mať taký blbý pocit, ako keď vás zvnútra začína nahlodávať žiarlivosť. Potom som si navrával zas úplný opak. Nemôžem mať pochybnosti, veď ona je taká sladká. Vždy po mne túžila, veď bola do mňa zbláznená. Ukľudňoval som sa a ani som si neuvedomoval, že ľudia v práci po mne čudne pokukujú. Pri každom zvonení môjho mobilu som sa naň vrhal ako pubertiak a potom som bol ešte otrávenejší. Aj nadržaný som bol, ale to bolo vedľajšie. Hlavná bola tá nasratosť.

Potom konečne zavolala. Ale vraj v škole majú ešte niečo a prísť nemôže a že je veľmi unavená. A zajtra? No zajtra majú poslednú spoločnú akciu ako spolužiaci. Niekam sa ide oslavovať. Musí ísť domov, byť s rodičmi, vyspať sa a potom tá akcia.

-Och, aké to majú dnešné maturantky ťažké. Normálne ju ľutujem. – povedal som svojej kolegyni a kamarátke v jednom s notnou dávkou irónie v hlase. Ona samozrejme bola o všetkom informovaná, posťažoval som sa jej. Snažila sa ma upokojiť a vysvetľovala mi, že všetko, čo mi tá moja povedala, je celkom pravdepodobné a reálne. A ak to nechápem, tak mám hľadať dôvod v svojej hlave a hormónoch. Hľadal som.

Po práci som zavolal Ivanovi, chcel som sa s ním porozprávať, potreboval som si s niekym vypiť. Ivanovi som závidel, ako si to vie dobre zariadiť s babami a ako sa vie medzi tými svojimi háremovými pohybovať a vykrúcať, že mu na to neprídu a aj to, že ho to baví. Ten večer dal prednosť mne pred všetkými babenkami. Sadli sme si do Františkánov a nasávali.

Víno tam bolo trochu krstené, cítil som to. Ale primotali sa k nám také pipky a im vraj chutí. Kua, nasratý som bol jak sviňa. Aj tie boli čerstvé maturantky, aj keď nám najskôr vešali na nos, že sú staršie a študujú na výške. Tak tie tu teraz môžu tráviť čas so mnou a kamošom, a tá moja nie? Alebo tá je teraz v inej krčme a s iným? Do pipiny!

Babenky boli viac ako prítulné. Všimol som si, že tá pri Ivanovi je z neho už nejaká „spotená“ a že keby on kývol, tak ona pôjde. On kývol a ona išla. Na mňa sprisahanecky žmurkol a odskočili si spolu niekam. Ja som sa bavil s tou druhou, aj ona čakala, že budem iniciatívny. A ja som začal byť iniciatívny. Začal som viac nasávať, aby som kompenzoval to slabé víno. A čuduj sa svete, podarilo sa. Sťal som sa, Ivo ma potom taxíkom dopravil domov.

Ráno, cca o desiatej som nepočul zvonenie, a tak si otvorila sama. Hrôza!!! Našla ma spať oblečeného, v topánkach, špinavého a iste zo mňa razilo ako zo suda. Keď som sa prebral, cítil som sa mizerne a trápne, že ma takého vidí. Išla mi uvariť kávu a ja som išiel do sprchy. Bolela ma hlava a celkovo mi nebolo dobre.

Tak aby som to nenaťahoval. Moja kočka mala jednoducho ciťák. Keď sa trochu dala dokopy z tých maturít a oddýchla si, prišla zasa k rozumu a začala uvažovať. Došlo jej, ako sa asi cítim? A v noci vraj mala sen, že som jej bol neverný, sen bol živý a ona to nevydržala a pribehla si ma skontrolovať. Pri praženici som sa začal okamžite zotavovať. A po nej som bol opäť sám sebou, schytil som ju do náručia a oslávili sme tú maturitu. Niekoľkokrát po sebe. Ako sa patrí. Len kyticu som pre ňu nemal, ale nechýbala jej. Kyticu aj inokedy :)

Saturday 19 May 2007

Malý veľký chlap


V pondelok sa začínajú stredoškolákom dôležité chvíle, ale to možno väčšina ľudí vie. Tak si viete predstaviť asi to napätie, ktoré teraz prežívame spolu s mojou malou maturantkou. Teraz sa skoro ani nevídame. Chýba mi. Ale učí sa a ja som tomu rád. Nechcem ju teraz rozptyľovať, len ak bude sama chcieť. Som pripravený a tajne si to želám :-D . Ťažké obdobie. Skončí, keď odmaturuje.

Minulú sobotu som bol pozvaný na obed ku kolegyni ja, a pretože som nemal vyhliadky na stretnutie s mojou maturantkou, prijal som pozvanie. Nebolo to celkom len pozvanie na obed, ale išiel som k nej s odhodlaním pomôcť s nejakými technickými závadami v byte. Prišiel som k nej o jedenástej a tam už všeličo rozvoniavalo.

Prvé, čo som opravil, bol splachovač na wécé. V kúpeľni stačilo len vymeniť tesnenie, horšie to bolo s dverami, ktoré sa ťažko otvárajú, pretože sa zadrhávajú o podlahu. To som teda neopravil, pretože som nemal ako. Skúsim niekedy inokedy, keďže už viem, čo im chýba. Malý syn mojej kolegyne na mňa najprv len opatrne zazeral a postupne okolo mňa opatrne chodil a potom sa osmelil a rečnil a rečnil. Aj kladivo mi podržal :-D pomocník, ale nakoniec sme dvere nechali tak.

Naobedovali sme sa a vytiahol som ich von. Malý chcel ísť do ZOO. Myslel som, že to nebude problém, ale bol. A veľký. Taký som bol ubehaný, ako keby som bol na nejakom treningu. Len som oči vyvaľoval, ako malý vládal, koľko mal energie. Chvíľu bol tu a už ho nebolo, zase ho hľadať a strážiť, aby nezdúchol a nevliezol do nejakej klietky :-D Celkom živo som si uvedomil, ako býva moja kolegyňa zničená, keď sa končí deň. Ten malý je nezmar. Zo ZOO sa mu nechcelo odísť, mal som pocit, ako keby bol na kľúčik a pokazil sa, že funguje ako perpetum mobile. Nakoniec sa jeho mame podarilo uhovoriť ho, lebo mu spomenula, že ujo ho ide odviezť autom.

Doma u nich som skoro odkväcol. Malý mi priniesol pivo z chladničky a ja som mu neodolal. Ani pivu, ani malému . Stále rozprával a pobehoval a ja rád, že sedím. Doobeda na mňa podozrievavo gánil a už podvečer bol so mnou najlepší kamoš. Keď ho večer chcela mama ísť osprchovať, odmietal a kričal, že ho mám sprchovať ja. Kamoška sa cítila trápne, ospravedlňovala sa mi. Šiel som za tým malým svišťom do kúpeľne a opýtal som sa ho, dokedy sa bude hrať na maličkého. Veď veľký chlap sa sprchuje sám, nepotrebuje k tomu ani mamu ani nikoho. Tak mi ukázal, že on veru nie je žiadny krpec. Keď bol hotový, opásal som mu uterák okolo malých bokov a keď vyšiel von z kúpeľne, utekal sa mame pochváliť, že sa sprchoval celkom sám. Kolegyňa na mňa hodila obdivný pohľad. Asi nič nevie o mužskom princípe. Alebo vie? Išiel som utrieť tú mláku okolo vane, ktorú tam urobil ten malý veľký chlap.

Potom sme sa ešte zasmiali, ako sa malému páčilo chodiť opásaný v uteráku a ako nakoniec bleskovo zaspal ako zabitý.
Mal som v sebe veľa nevyslovených otázok ohľadne života mojej kolegyne a novej kamošky. Ale veď sa možno dozviem, keď sa jej bude chcieť hovoriť.

Saturday 5 May 2007

Kamoška

Ozvala sa mi po telefóne tá, na ktorú som čakal v kaviarni a dala mi košom. Veľmi som vtedy chcel, aby prišla, ale ona to vyriešila telefonicky, vraj jej niečo do toho prišlo, že nemôže, že inokedy.... Bol som vtedy znechutený,( ale vzápätí som pozeral do očí svojej terajšej lásky).


No, tak teraz zase zavolala... po akom dlhom čase? Veď to je jedno. Chcela sa stretnúť. Povedal som, že NIE! Nemôžem, nechcem, veď načo?
- Ty sa hneváš ... - počul som jej mačací hlások. Na ňu sa predsa nezvyknú hnevať. Sú radi, keď prejaví záujem. Kladú sa jej pod nohy, aby mohla do nich kopnúť.

- Nemám sa prečo hnevať :-DD práve opačne, mohol by som ti byť vďačný. - Ona nechápe a mne sa nechce vysvetľovať. Nechcelo sa mi s ňou strácať čas, nechcelo sa mi na ňu myslieť, nechcelo sa mi ju predstavovať si ju. Skrátene – nezájem, nič, luft. Vyhovoril som sa na pracovnú vyťaženosť, čo bola fakt pravda. Už si nenosím prácu domov tak často, väčšinu sa snažím stíhať v práci. Lebo doma chcem mať oázu pokoja a lásky :-D

- A to sa fakt nehneváš? Začo mi môžeš byť vďačný? – snažila sa ignorovať moje ukončenie rozhovoru a tváriť sa, že je najnormálnejšie na svete teraz jej vysvetľovať veci do telefónu. Jednoducho nedzentlmensky som zložil. Nech sa ide bodnúť niekam. Už som na ňu zabudol.

Desať minút pred koncom pracovnej doby sa mi nanominovala do kancľu. Kolega ju z videnia poznal a takticky (podľa neho ) sa vymotal preč. Kolegyňa balila svoje šminky a nákupy a nevšímala si akože. Bol som namosúrený. Tých desať či pätnásť minút by bolo stačilo na dokončenie roboty. Ale vyzerala krásne, to sa nedalo poprieť. Líškavo a kamarátsky podišla ku mne, ako keby sa bol čas zastavil práve vtedy. Kolegyňu ignorovala, objala ma a zdvihla ku mne tvár, čakajúc bozk alebo bozky. Asi nevedela, že nemám zmysel pre cestovanie v čase, že nemám zmysel pre jej vypočítavé výmysly a pohrávanie sa s mužmi. Bez slova som tie jej mačacie laby dal zo seba dole a kľudne to mohla vidieť moja kolegyňa. (Tá navyše pozná už moju súčasnú partnerku, moju malú chutnú maturantku). Tejto Cice sa to však neráčilo a v hĺbke svojho najvnútornejšieho ega to nemohla prijať nielen ako fakt, ale ani ako srandu. (Lebo mohla to na srandu obrátiť).

- Chcem ísť s tebou papať. Kam pôjdeme?- opýtala sa, ako bola zvyknutá. A zase tie laby s nalakovanými pazúrmi okolo môjho pásu. A vypliešťa na mňa oči a lepí sa na mňa. Chichoce sa, a ja darmo rozmýšľam, čo som kedy na nej videl? Peknú tváričku, veľké prsia?

Veď tej mojej sa nevyrovná v ničom. Mal som veľkú chuť ju surovo odsotiť, ale nedokážem sa k ženám takto správať, tak som len dal ruky dozadu, chcel som tie jej dlane dať preč zo seba a ona práve o jedení hovorila. Zrazu vidím, kolegyňa sa spoza jej chrbta blíži a vravi:

- S dovolením! – Cica sa obzrela, kolegyňa ma začne ťahať za rukáv a vraví :

- Nevieš, že sa máme ponáhľať? Tvoja priateľka nás čaká... - a zrazu, ako keby si spomenula len tak náhodou, vrazi Cice do rúk krabičku parížskeho šalátu so slovami:

- Dajte si, keď ste hladná, ale rožok si niekde kúpte cestou.-

Moja milá asertívna a citlivá kolegyňa, empatická kamarátka mi prišla pomôcť, i keď som ju nežiadal. :-DD a nejak by som to iste vyriešil. Ale urýchlila to.

Zaštrngala kľúčmi a zahlásila:

- Zamykáme, ide sa! – ja som zobral tašku a poslušne som ju bez slova a s úsmevom nasledoval.

Cica naštvano tresla šalátom na môj stôl a klop, klop vypochodovala, aj zadkom zabudla vrtieť. S kolegyňou sme sa pustili do smiechu a ja som ju srdečne objal. Kamošku :-DD

Friday 20 April 2007

Prirodzene

Moja chutnučká sa rozhodla, že sa začne učiť už poriadne. Zrieka sa prechádzok, kina, milovania a chcela zarezávať. Tak to je teda prístup, vravím si. Najprv ma skoro uštve sexom a potom ma odloží na policu? Smiala sa, keď som jej to "nahnevano" vyčítal.

V utorok mi poslala MMSku ešte cez pracovnú dobu. Skoro mi mobil vypadol. To dievča je tuším trocha zvrátené, ale krásne zvrátené. Po jednodňovej odstávke to vo mne vyvolalo okamžitý nárast chuti a chuti pomôcť zabezpečiť jej duševný relax. Nehovoriac už o telesnom. Do konca pracovnej doby som MMSku poočumoval ešte viac krát. Tá potvorka si odfotila svoju krásnu tajnú zbraň spolu s morskou mušľou vedľa v ruke a pod fotku napísala: ktora je prirodzenejsia?
Kolega tú fotku náhodou zbadal a myslel si, že je to nejaká haluz. Dostal nápad, preposlať obrázok nášmu kolegovi, ktorého mobil ležal na parapete vedľa jeho stola, a nastaviť obrázok ako tapetu na plochu. Do riti, to som nechcel. Vraj mu pripadám odrazu ako suchár. Odkedy som si narazil novú kosť, nejdem s nimi na pivo, chodím skoro z roboty, nemám zmysel pre srandičky! Nasrato a pohrdlivo opustil miestnosť.
Moja chutnučká dostala chuť. Provokovať ma chce. Napísal som jej provokačnú odpoveď, že prirodzenosť sa nedá zistiť z fotky, musí sa opáčiť naživo a že sa stretneme u mňa. Overím to.

Keď som dorazil domov, čakala tam na mňa, okolo seba zošity, knihy, ceruzky, skrátka študijný program. Hneď som mal v úmysle skontrolovať prirodzenosť a pravosť obidvoch mušličiek. Vraj tú morskú nepriniesla. Tak som skontroloval pravosť tej jednej. Bola pravá, aj prirodzená, ubezpečil som seba i ju o tom hneď niekoľkokrát. Prirodzenejšia už ani nemôže byť. Takto ubezpečená sa uvelebila na sedačke a išla sa učiť. Po nejakej hodinke ponevierania po byte ma napadlo, že sa s ňou môžem učiť, snáď to bude aj zábava. Nuda jak sviňa! Také xu..viny tlačia do hláv, ako sme my tlačili. A načo? Nikdy som to odvtedy nepotreboval. Počúval som ako reprodukuje stránky zo zošitov a myslel som na jej reprodukčné onééé. Vyložila si na mňa nohy a ja som počúval, ale nevnímal tie reprodukcie a prirodzene som vnímal hladkosť jej pokožky na lýtkach a chodidielkach a hladkal som to prirodzene a myslel na to, aké je to celé svieže ako samotná jar a chcel som byť poetický ako motýľ , vymyslieť nejakú básničku, ale vymyslel som iba návrh dať si pauzu. Prirodzene, to som celý ja. Vzrúšo, to je moje.

Aby jej nezačalo zašibaváť z učenia, treba sa odventilovať. Treba predsa striedať duševnú prácu s telesnými aktivitami. Tento slogan sa na nás valí zo všetkých strán a ja nemôžem inak, iba s ním súhlasiť. A navyše nás tie prirodzené telesné aktivity veľmi bavia. Život je krásny :)




Friday 13 April 2007

Tabletky

Štvrtok. Neviem sa sústrediť na robotu. Papiere prekladám z jednej strany stola na druhú stranu a do ničoho poriadne nepichnem. Hrozný pocit! Hlavu mám jak vymletú a som unavený, oťapený.

Potreboval by som sa vyspať. Tak poriadne, súvisle. Rozmýšľam, ako dlho sa toto dá vydržať? Na druhej strane je to úplne fantastické a keď si na to v práci spomeniem, tak ma oblieva taký fasácky dobrý pocit, pociťujem ľahké šteklenie a napätie. Moja mužská pýcha naberá na rozmeroch :-) tak teda nefrfli, chlape! Hľadaj nejaký nápad, invenciu treba.

Tak som po takej tej obedovej pauze, keď som sedel s kamarátom pri káve, dospel k jednému nápadu. Inšpiroval som sa kamošovými rečami o jeho zákonitej. Vraj ju tak bolieva hlava, že na to musí stále brať lieky a po nich často zaspáva hlbokým bezsenným spánkom. Takže on si chudák ani nevrzne. Pripadalo by mi veľmi bezohľadné v mojom prípade sťažovať sa na pravý opak. Vlastne keď sa ani nemám na čo sťažovať, lebo všetko je v úplnom poriadku. Len to, že nemám dosť času na spánok. Dobre by bolo, keby to moje emancipátko po tých našich orgiách aj spať chcelo. Veď aj ona sa musí teraz veľa učiť!
Kamarát ma vlastne pozýval k nim na chalupu. V piatok a aj so svojim novým objavom. Chcel by ju vidieť. Ešte nevedel, čo to mám, aký zázrak. Nedokázal som mu to ani povedať. Tak som porozmýšľal, že ak skočím večer k nim, posťažujem sa jeho žene, ako ma bolí hlava, jednou ranou budem mať z krku aj návštevu chaty a snáď mi tá jeho žena venuje nejakú tú tabletku, od ktorej sa spí. Takže podvečer som odskočil po tabletky a všetko prebehlo podľa môjho plánu. Dlho som sa nezdržal, ponáhľal som sa domov. Sľúbil som jej, že sa s ňou dnes budem učiť matiku. (Doma povedala, že sa ide učiť ku kamarátke a že tam prespí).

Srdiečko zatiaľ pripravilo na večeru opäť akúsi vegetariánsku vec, ktorú som zajedol ešte kusom klobásy a pustili sme sa do učenia. Videlo sa mi, že jej to dosť ide, tak sme si dali pauzičku s úmyslom, že treba potrénovať i telo. Trénovali sme svorne a a išlo nám to. Povedal som si ale, že netreba sa pretrénovať. Išiel som do chladničky po kofolu a do každej som dal romliaždenú tabletku. Vysmädnutá nezbadala vôbec nič.

"Všetkého veľa škodí, aj keď je to dobré. Choď ty ešte trocha počítať tú matiku " povedal som jej farizejsky a pomyslel som si, že že zaspíme ako drevá. Ako vravel môj kamoš o svojej manželke.

Neviem, aké to boli tabletky, či po nich prejde bolesť hlavy, ale nezaspali sme z toho. Hlavou sa mi preháňali samé vzrušené myšlienky, cítil som sa asi ako vytrénovaný plemenný žrebec. Netrvalo dlho a matika ju otrávila. Prišla ku mne a zistila, že som v „plnej poľnej“ , tak sa nadšene chopila môjho postavenia a velila. Čo a ako, ako potom a že znova, ale trochu inak. Rodená veliteľka to je, ale nakoniec nad ránom predsa zaspala . Ja som až do rána skoro bieleho v svojom postavení uvažoval o rozdielnom pôsobení oného lieku na seba a kolegovu ženu. Dnes som si zobral dovolenku. Kvôli údržbe.

Wednesday 11 April 2007

Netradičná Veľká noc

Už minule som sa zmienil, že som (možno) zamilovaný. Tá zátvorka tam patrila, nebol som si celkom istý. Zažil som teda všeličo, zamilovanosť v tých počiatočných štádiách určite, ale hlavne bolo to dávno. Tá správna bláznivá zamilovanosť ma držala na strednej a zaľuboval som sa spočiatku i na výške, ale nejak sa to rozptýlilo do prázdna. Akosi mimovoľne a časom. O svojej ozajstnej som už písal, potom bolo ešte zopár kratších vzťahov, potom akosi nič a len sem tam dáka avantúra pre oblaženie tela. Zvykol som si.

A zrazu sa mi prirúti do života toto moje prekvapenie, ani okom nemihne a bol som zbalený. Asi som nezbadal, ako sa časy menia. Emancipácia pokročila. Ani som nezbadal a som emancipovaný muž. Už nemusím behať za babami, ona už sama príde. A keď stojí za to, nechám sa zbaliť. Nemusím plytvať energiou, nemusím vymýšľať, snažiť sa jak blbec, robiť zo seba šaša, proste zbalila ma ona. Čo som urobil ja? Nič! Veď o tom je to. Len som sa nebránil :) nerobil som drahoty, lebo dievča je to rúče a nechal som ju v jej aktivite. Nie že by som zase ja bol ako poleno, ale tou svojou prekypujúcou energiou bola stále kúsok predo mnou. Veď viete, pozvať babu k sebe do bytu chce aj kus odhodlania, je to aj malý risk a tak.. ale nič z toho som nemusel. Sama chcela, pozvala sa, neváhala. Ja som len pozeral ako puk. Ako puk! Nakoniec, už som aj o tom napísal.

Tých pár dní odvtedy vyzeralo tak, že ráno som sa zastavil v ich ulici, zobral ju do školy a večer sme trávili u mňa do jedenástej. Potom odvoz domov.
Na sviatky sme boli spolu. No čo mám vravieť? Takú Veľkú noc som ešte nezažil. Väčšina ľudí sa prejedala veľkonočnými dobrotami a ja som sa venoval fyzičnu, duchovným hodnotám alebo keď chcete tak hrátkam. Nakoniec, veď miešať nie je zdravé, však? Tak s jedlom sme to veľmi nekombinovali, veď nakoniec aj tak bol pôst. Ale inak mi servírovala dobrotu-seba na všetky spôsoby.
Veľkonočná nedeľa. Nedeľa aj taká obyčajná má byť dňom pracovného pokoja. Už sa mi videlo, že ozaj by sa patrilo vyvarovať sa fyzickej námahy, ale len čo som dal ten návrh, zalepila mi ústa bozkom a svoje žeravé telo zjednotila s mojím. Nedalo sa odporovať, vyslobodiť z jej pazúrikov. A keď bola taká rozohnená, bolo to dosť riskantné nevyhovieť jej.

Večer som urobil vzburu. Chcem jesť a niečo dobré. Rozhodol som sa, že pôjdem do supermarketu niečo nakúpiť, ale pod rúškou tmy sa rozhodla, že pôjde so mnou aj ona. Vraj aby som sa jej nestratil. Viete, ako je to, keď sa niečím zapodievate dlhšiu dobu, potom to všade vidíte. Aj tam, kde to nemá čo robiť. Miesto žemlí som videl jej prsia, iný druh žemličiek mi pripomínal tajuplnú skrýšu v teplom údolí..
- Vidíš, úplne si ma očarovala, osprostel som z teba. Mám samé hlúpe nápady.
Zatiahla ma aj s vozíkom medzi regále s toaletnými papiermi a pritlačila sa na mňa celým telom, rukou nahmatala svojho obľúbenca, ktorý polichotený, že sa na neho nezabudlo, začal ožívať. Rovnako aj rolky toaletného papiera. Padali nám na hlavu, kotúľali sa po zemi. Aspoň že to hluk nerobilo. Rolky sme pozbierali a vzrušene sme sa venovali ďalším nákupom. Keď tlačila vozík, krásne sexi vrtela zadočkom a občas som neodolal a pritlačil som sa k nej. Pohľady kupujúcich sme si nevšímali, aj tak ich bolo málo.

V oddelení textilu som dostal nápad kúpiť jej babkovskú nočnú košeľu. Aby ma nezvádzal každý pohľad na ňu. A potom som uvidel peknú sukňu a chcel som, aby si ju vyskúšala. Zasmiala sa zasmiala a išli sme skúšať. Ja som si zobral na skúšanie tričko. Joj, pekne sme odskúšali sukničku a už mi bolo všetko jedno. Ponáhľali sme sa čím skôr domov, zhltli dva rožky so šunkou a rozbalili tú babkovskú nočnú košeľu. Vyzerala v nej fest lákavo, keď ju tak poodhrnula.

Sunday 1 April 2007

V parku

Stretli sme sa včera doobeda v meste. Poslala mi naliehavú smsku, priam ma až vystrašila. Keď som sa snažil zaparkovať, vyšla spoza rohu a bežala ku mne. Nasadla a hodila sa mi okolo krku.

-Dupni na to a zavez ma niekam. – v očiach mala .... nemôžem to tu povedať. Hneď mi bolo jasné, že žiadna katastrofa sa nekonala, že je to o vášni. Bolo to celkom sympatické zistenie.

- Tak kam by si chcela? Chceš ísť niekam do prírody? – díval som sa na ňu po očku. Sedela napoly otočená ku mne a rukou mi hrabkala vo vlasoch. Nemám to veľmi rád, určite nie pri šoférovaní.

- Čo bolo také dôležité, že si ma vytiahla ráno z postele? V sobotu si rád pospím.- bol som zvedavý, či predsa niečo dôležité hamblivo nezatĺka.

- Snívalo sa mi o tebe celú noc a keď som sa zobudila, zistila som, že mi chýbaš.- a položila mi ruku zase do vlasov. Uhol som. Zatvárila sa naštvane. Vysvetlil som jej, že to nemám rád. Durdila sa.

-Ani si nevšímaš, kam ťa veziem! Čo ak sa ti tam nebude páčiť? Hmm? –

- Je mi to jedno. Hlavne, že tam budeme spolu. A že... – a položila mi ruku na stehno a pošuchovala ňou dole a hore a ... chytil som jej ruku. Nemal som v úmysle havarovať. Videl som na jej tvári rovnaký výraz, ako keď sme dojedli jej vegetariánske jedlo a keď ma potom presviedčala, že je už veľké dievča, ba že je dospelá. Bolo to celkom fajn zistenie, že po mne ide, ale pravdupovediac som si predstavoval staršiu kočku, nie takéto mača. Ibaže celé sa to už akosi rozbehlo a ja akoby som v tej hre hral hlavnú úlohu a akýsi pomyselný režisér riadil dej tohto príbehu. Mohol som to síce zastaviť, ale zase sa pýtam, prečo? Zatiaľ je to fasa. Ruku som jej stále držal v svojej a po chvíli som ju zdvihol k svojim ústam a pobozkal som ju. Nahla sa ku mne a začala ma bozkávať.

- Prečo si ma neodviezol k sebe? Chcem sa s tebou milovať!- povedala odrazu akosi zlostne.

- Nepovedala si, že chceš ísť ku mne. Nechcel som, aby si mala pocit, že ťa chcem využiť a pretiahnuť. Myslel som, že by bolo fajn vyjsť si niekam a pozhovárať sa, ale ak nechceš!

- Ty môj cukrúšik! Ale ja chcem.-chytila mi ruku a snažila sa vložiť si ju medzi stehná.

- Ak nechceš prísť o život, tak toto už nerob, dobre?- vytrhol som si ruku z jej zajatia. Trochu bola vystrašená aj ona, pretože som skoro vošiel do protismeru a len tak akurát som sa vyhol protiidúcemu autu. Zabočil som do okrajovej ulice a zaparkol kúsok od vchodu do parku. Vydýchol som si a začal sa jej venovať. Musím povedať, že fakt bola rozkošná. A taká bola roztúžená, ako si chlap predstavuje v najtajnejších snoch. Nuž, škoda, že som taký blb a odviezol ju sem. Kľúče som si dal do vačku, ruku ktorou po mne šmátrala, som zase pobozkal a otvoril dvere. Ona ostala sedieť. Prišiel som k jej dverám a otvoril ich, že podám dáme ruku, aby mohla ľahšie vystúpiť. No dáme sa nechcelo. Ťahala ma k sebe. Sklopila sedadlo a .. a v tom išiel nejaký puberťák z domu a sadal na bicykel. Ale keď nás zbadal, stál a pozeral. Upozornil som ju, tak prestala dobiedzať a vystúpila. Išli sme do parku. Nebolo tam takmer nikoho. Aj tak sa mi to nezdalo. Pôjde tade nejaká mamička s detičkami a spôsobíme im šok? Chvíľu sme sa prechádzali, zastavovali pri každom strome a lepili sa na seba, dotýkali sa a trápili sme telá. Pripomenulo mi to časy prvých lások. Vonku, bez ľudí, dotyky tak krátke, len úchytkom, rumenec, zrýchlený dych, napätie až do zbláznenia. Nedalo sa odolať. Ona je tuším majsterka sveta, lebo fakt neviem, ako ma mohla tak poblázniť.

Záchranou nám bol veľký ker, za ktorý sme sa ukryli pred očami potenciálnych návštevníkov parku. Poskytol nám isté súkromie, aj keď o pohodlí nemôže byť ani reči. Z jednej strany stena budovy, z druhej krík s pichľavým ihličím tisu, zem vlhká a studená. Okamžite si v kríkoch vyzliekla pulóver a umierala pri každom mojom dotyku rúk či úst. Vychutnávali sme si to spoločne, bolo to ako keď musíte, musíte, musíte vydržať, a potom sa už dá. Užívali sme si to teda jak sa patrí. Zo dva razy. Asi som sa do nej zamiloval.

Nikde žiadne kroky okoloidúcich, všetky zvuky boli len naše, len tie a naša vášeň, inak všade ten sobotňajší kľud. Zážitok! Len odrazu kúštik pri nás vrzglo okno. Nejaký postarší chlap sa na nás díval a mliaskal, keď si oblizoval sliny tečúce mu po brade.




Saturday 31 March 2007

Maturantka

Sedel som v kaviarni, kde som mal dohovorené stretnutie. Pred sebou som mal už skoro dopitú kávu a malú fľašku minerálky a rozložené noviny. Pomaly som rozmýšľal, že by som aj čosi zjedol. Keď prichádzali, práve som lovil z vrecka mobil a čítal správu, že ruší schôdzku. Dôvod žiadny, iba smutný smajlo.


- Nech sa páči, je tu voľné.- ani ja už asi dlho neostanem. S hrmotom sa posadili k môjmu stolu dve babenky a chalan.
-Ale prečo, len pokojne ostaňte.- povedala a významne na mňa pozrela. Tí dvaja len pritakali, akože moja spoločnosť im neprekáža. Všimol som si to hneď. Nedalo sa to nevidieť. Ruka okolo ramien, chvíľu okolo pása, chvíľu aj druhá ruka šermovala akosi podozrivo pod stolom. Čudoval som sa, že za týchto okolností došli do kaviarne a nie inam. A čudoval som sa, že majú so sebou garde, tú Barbinu, čo sedela vedľa mňa. Bolo to čudné a nerozumel som tomu. Bol som v rozpakoch vzhľadom na tých dvoch, pre ktorých som bol vzduch i ja i Barbie. Barbie sedela a pozerala len tak okolo seba alebo na tých dvoch. Raz som nevedel, či mám ďalej čítať noviny, vypadnúť niekam inam, alebo nadviazať reč s peknou babou vedľa seba. Rozhodol som sa pre tretiu možnosť. Veď som nikoho nevyštval z jeho miesta, oni si prisadli, z ničoho nič mi prišla do cesty pekná kosť, tak čo sa mám tváriť ako farár?

Zhovorčivá bola, iste som jej nebol protivný, lebo sa na mňa krásne usmievala a bola milá. Prišiel čašník a tí dvaja si čosi objednali, Barbie bola práve mimo, tak som si dovolil objednať i pre ňu. Tí dvaja hodili do seba svoje vodky a vypili džús. Vzdialili sa spoločne a so smiechom. Myslel som, že si asi idú polaškovať na chodbu, ale nevrátili sa už. Barbie prišla hneď po ich odchode. Vôbec sa nečudovala, že tí dvaja zdúchli, vraj to čakala. Pozvala ich ona. Barbie a chalan sú z jednej triedy, tá druhá je kamoška chodí do susednej. Boli maturitné písomky, tešili sa, dopadli asi celkom dobre. Chalan sa páčil obidvom, ale zabral na tú druhú. Barbie mala na sebe kostým a vyzerala staršie ako na maturantku. Namaľovaná bola veľmi pekne a jej prirodzená krása bola v porovnaní s tou druhou nenápadnejšia. Pochopil som, že jej snaha zaujať chalana bola ohrdnutá. Nebrala to však tragicky. Teraz vraj má mňa.

Šokovane som pozeral, hľadal iróniu v jej pohľade, ale nenašiel som ju.

- No asi to je nejaká hra, ktorú ešte nepoznám. Veď uvidím. – Kočka bola celkom inteligentná, dalo sa s ňou rozprávať, tak sme sa bavili. Stávala sa celkom prítulnou a bola milá. Potykali sme si. Pri bozku mi strčila jazyk do úst. Páni, to sú maturantky dnes trocha iné ako pred desiatimi rokmi. Musel som sa ovládať, veď také mláďatko, nemôžem zneužiť jej dôveru. Pozerala sa na mňa trocha čudne. Jesť nechcela, pre vegetariánov nemali nič vhodné. Pozná vraj veľa vegetariánskych receptov a kľudne mi dokáže, že také jedlo môže byť veľmi chutné. Teda čo mám vravieť? Ponúkla sa mi na návštevu. Moje rozpaky boli také akurát, prekvapenie tohto typu nezažije chlap každý deň a keď mi vsunula ruku do mojej, rezignoval som. No čo sa budem hrať na farára? Zaplatil som a vyšli sme do ulíc.

U mňa doma sa jej páčilo. Odrazu bola v kuchyni ako doma. Nebol som proti, veď hladný som bol veru poriadne. Cítil som sa sám pred sebou troška zvrhlo, no vravel som si, že to mačiatko mi len uvarí večeru a keď bude chcieť, tak trocha bozkávania jej neublíži. Sedel som pred telkou a popíjal minerálku, cítil som, že z kuchyne sa šíri príjemná vôňa, taká fajn večerná pohoda. Naservírovala to len tak v tanieri na konferenčný stolík, ktorý sa pravdupovediac na stolovanie fakt nehodí. Kľakla si na zem a ja po nej. Pochválil som jej výtvor a ona sa ku mne pritúlila a pobozkala ma. Pootvorila pery a čakala, kedy jej jazyk vsuniem do úst. Zvádzala ma. Zvádzala ma a vedela ako na to. Zrazu som videl rozopnutých niekoľko gombičiek na blúzke a úzku sukňu si vyhrnula, aby sa mohla rozkročiť nado mnou. Bola to pasca, na ktorú sa nedalo nechytiť. Nemohol som sa nechať veľmi dlho presviedčať. Nechal som jej hlavné slovo a snažil sa splniť jej predstavy.

Neviem si predstaviť, kde ju kto školil, ale tá vedela veľa vecí. A potom že gymnázium nevychováva ľudí pre život. Aj prax mala.

Saturday 10 March 2007

Všade dobre, doma najlepšie

Chuje dach! :) Nie, nebojte sa, to vám nenadávam. Len som vás pozdravil po holandsky. Povedal som dobrý deň :) Tento výraz je našinca pomerne ľahko zapamätateľný. No viem ich ešte zopár : chuje morche (dobré ráno) trochu to predsalen pripomína gute morgen, však? A dovidenia povieme tot zíns. Naučili ma aj poďakovať aj nadávku povedať, ale tým sa tu chváliť nebudem, viem, že mám do činenia so samými vzdelanými a jemnými osôbkami :).

Školenie pre zamestnancov firmy na náklady firmy, dva krásne týždne bez starostí, bez stresu v robote. Užíval som si to. Ale stačilo, fakt. Celkom rád som sa zase vrátil späť na Slovensko. Tieto vidiecke bratislavské pomery sú pre mňa šité, predsa len pochádzam z vidieka a taký Amsterdam ma síce očaril, ale vytriezvel som.

Môj hotel bol na úrovni bežného turistického priemeru, trojhviezdičkový, ale niektorí kolegovia na tom boli i horšie. Sťažovali sa na malé zvieratká, ktoré im rušili spánok. Som rád, že som to nezažil, lebo na takéto zvieratká som príšerne alergický, asi by som zutekal.

Chcel som navštíviť nejakú holandskú reštauráciu s typickými národnými jedlami. Chyba lávky, nič také nemajú. Na moje dotazy ohľadom ich národných špecialít a stravovania sa mi dostalo pozvanie do rodiny a vyjavene som pozeral na stamppot a mal som problem s ním, ako ho zjesť. Bola to zemiaková kaša pomiešaná s akýmisi zeleninami a s kyslou kapustou. Tak som mal, čo som chcel, poviete si. A tak som na to civel, ako Holanďan na naše halušky.

Som udatný slovenský chlap a tú svoju porciu som zjedol. Dupľu som si nepýtal. Potom prišli akési pannenkoeken – mastné palacinky, v ktorých bol syr a šunka. No, povedal by som, že holanďania si asi veľmi na dobroty nepotrpeli. Ale v dnešnej dobe je to už iné. Asi ako na Slovensku.

Nebudem vám popisovať toasty, ktoré sme tam dostávali namiesto obeda (Holanďania neobedujú) alebo akési obložené chlebíky, pretože som si zaumienil na to zabudnúť. Holanďan obeduje týmto štýlom. Fuj! Často sa stravujú v automatoch, odkiaľ im vypadávajú vecičky, ktoré volajú febo, žemličky s akýmsi hnusne vyzerajúcim sivastým mastným valčekom s nejakou lepkavou odporne vyzerajúcou plnkou. Fuj, fuj, fuj.

Strašne sa mi tam páčili bicykle, na ktorých sa tam jazdí, ale to asi nie je žiadna novinka. Nikdy mi nenapadlo, kam všetky tie bicykle dávajú, ukladajú, či sa tam tak kradnú ako u nás. (U nás mi ukradli bicykel zo spoločných priestorov v dome). Kradnú sa aj tam. Privätujú si ich hrubými reťazami, no zlodeji sú vynaliezaví.

Hromadná doprava tam funguje dobre, určite lepšie ako u nás – električky, autobusy, metro. Nechápal som ich systém strippenkaart (cestovný lístok) ale našťastie som veľa ich dopravou nechodil. Lístok si necháte opečiatkovať v autobuse podľa zón, ktorými prechádzate. Viac sa mi páčila doprava loďou cez známe grachty.

Dúfal som, že budem mať možnosť navštíviť Van Gogh Museum, ale nedalo sa, je denodenne obliehané spústou turistov. Na vstup sa čaká veľmi dlho. Cez víkend sme mali program s návštevou skanzenu veterných mlynov a Rijksmuseum – najväčšieho holandského múzea.

Asi najviac zvedavosti v našincovi vzbudzuje známy RLD ( Red Light District ) opradený fámami a opismi kotla nerestí pravdivými i nepravdivými. Bol som zvedavý i ja. Cez deň to tam je vraj úplne obyčajné, no večer a v noci to tam žije. Dostalo sa nám varovania pred priekupníkmi drog. Po pár krokoch v RLD nás pristavil tmavý chlapík a núkal nám Extázu, hashish. Radšej sme ho ignorovali a odpálil. Ono to nie je sranda kúpiť si niečo také na ulici.

Hmm, zveadavo sme sa priblížili k červeným oknám svietiacim do tmy. Babenky v nich sa tam pretŕčali a lákali okoloidúcich chlapov. Nemal by som odvahu vkročiť do jedného z tých bordelov, ale bral som to ako atrakciu. Nenavštívite RLD, neboli ste v Amsterdame. Niektoré sa tam v tom okne natriasali ako moriaky, niektoré len tak apaticky postávali alebo sedeli a fajčili. Nevzrušovali ma ani najmenej. Údajne aj Slovenky a Češky sa tu nájdu. Nezájem!Fotiť si ich nemôžte, ak sa pokúsite, máte šancu dojsť o foťák prinajlepšom.

Zašli sme si do Coffeeshopu. Volalo sa to tuším Goa, bolo to dosť protivné miesto, ale bolo miesto na sedenie. Ponúkajú aj ganju, nejaké druhy hašiša a koláčiky. Kamarát vychvaľoval nejaký silver joint, ktorý si vybral, ale my ostatní sme neskúsili. Nefajčiari.
Zaujal ma nápis IF YOU FEEL SICK FROM A JOINT, DRINK SOME FRESH ORANGE JUICE
Musel som im byť sa sicknutého riadne, lebo džús som si dal dva krát.
Skonštatoval som len, že všade dobre, ale doma najlepšie.

Saturday 3 February 2007

Ad revidendum


Minulý vikend som bol na „ad revidendum“ sesion. Trochu mi to narušilo osobný program, ale nezaškodilo zaspomínať na strednú školu a vidieť po dlhej dobe známe tváre.
Nechcem tu opisovať priebeh stretnutia ani zmeny, ktoré sa udiali s mojimi spolužiačkami.
Chcem trochu približiť rozhovor s mojimi kamarátmi a pouvažovať o ňom a o živote. Možno to na niečo bude dobré.

My štyria sme vždy držali partiu. Ostatní sa k nám pridávali, odchádzali, ale my štyria sme skalní. Dvaja sú ženatí, detní otcovia a korene zapustili tam, kde sa narodili. Tretí kamoš rovnako ako ja zapustil korene v hlavnom meste. Obaja sme ešte slobodní. Bolo to teda 2:2.
Bol som hrozne zvedavý na mojich dvoch ženatých kamošov a hlavne na Miša, ktorý mi kedysi odvábil frajerku a oženil sa s ňou. Vlastne neodvábil. Nechala ma a zakrátko si začala s ním. Druhý ženáč, inak Dušan, sa oženil s holkou zo susednej triedy. Aby som nezabudol na slobodného Ivana a moju maličkosť poznáte. Pluto – meno moje .

Dušan bol vždy najmenej výrečný a klasicky aj teraz sa vytáčal a nechcel začať hovoriť prvý. Len sa ponúkali, kto začne. Tak som začal sám. Povedal som im, že som sa celkom nedávno rozišiel s frajerkou a tak som prave single. Prežil som to , aj keď to nebolo práve najľahšie. Už som ok. Nerobilo by to dobrotu, tak radšej skôr ako neskôr. Áno, obaja sme vedeli, že to začína škrípať. V posteli problém nebol, týkalo sa to chápania vzťahu. Nechcel som sa stať jej bábkou, jej majetkom.
Rozkecal sa aj Ivan. On teda takéto problémy nemá. Frajerka mu zobe z ruky. Je oveľa mladšia a visí na ňom. Keď chce, tak ju pozve k sebe, keď s ňou nechce byť, zariadi sa tiež. Vyhovorí sa na pracovné povinnosti. Je mu takto dobre, vyhovuje mu tento život a nemieni to meniť. Tá kočka ešte zďaleka nie je doštudovaná, býva s rodičmi a šuká ako bohyňa. Taký prirodzený talent. Len preto je s ňou už skoro dva roky. Teda je ako je. Striedavo oblačno, raz spolu, raz od seba. Ale vždy sa po dvoch troch dňoch dajú dokopy. Miluje ho. Je na ňom závislá. On si robí, čo uzná za vhodné. No jasne, pravdaže má aj iné baby. Veď on im rád vyhovie, keď chcú, tak prečo nie? Ale áno, tamtú má v podstate rád. Aj rozmýšľal o trvalom vzťahu, ale nakoniec to vždy zapudil. Nevie, či by to bolo ono. Veď takto mu nič nechýba. Jasne, ona by chcela určite, ale nenástojí. Nechce si ho pohnevať.
A konečne boli na rade ženáči. Na nich som bol zvedavý, ako zhodnotia toto svoje ženitbové rozhnodnutie oni. Ja som sa toho bál. Určite sa toho podvedome bojím i teraz. A preto chcem vedieť, chcem byť informovaný. Chcem radu od svojich kamošov, chcem počuť z dôveryhodných zdrojov.
Mišo kopol do seba ďalší gin a rozpačito sa do toho pustil. Neklape to celkom. Ale čo je dnes ideálne? Neklape to kvôli prachom. Ženská hrabivá, nikdy ich nemá dosť. Našiel si ešte jedno zamestnanie, aby ju uspokojil, ale aj to je jej už. málo. Stále mu vykrikuje, že je neschopný. Že sa nevie postarať, aby zabezpečil rodinu. Ženie ho na prácu kamsi do Írska. Jemu sa teda nechce, ale keď sa nasere, tak pôjde a už sa nevráti. Len peniaze na deti bude posielať. Vlastne neklape im to vôbec. Sex majú len občas, ale aj tak ho to už s ňou nebaví. Možno aj preto, že je stále vyšťavený. Z jednej roboty do druhej, doma nemá pokoj. To nie je domov. Škoda, že sa na ňu ulakomil. Vtedy bola pekná. Teraz to už nie je pravda. Život na hovno! A kopol do seba ďalšieho panáka.
Dušan je v podstate šťastný s tou svojou. Teda mohlo by to byť aj lepšie, ale on si nesťažuje. Jeho žena je starostlivá, pracovitá. Ale po druhom dieťati dosť pribrala a nechce to ísť dole. Začala mať mindráky zo svojho výzoru a začala žiarliť. On ju má rád aj takú, veď je to matka jeho detí, ale nedokáže to pochopiť. Keď ho vidí v práci rozprávať s nejakou kolegyňou, vždy mu doma urobí cirkus. Keď je na služobnej ceste, stále mu telefonuje , keď sa vráti, kontroluje mu vačky, zápisník, prehrabuje sa v pracovnom stole i v mailovej schránke. Ale robi to predsa z lásky. No aj tak, Dušan je z toho unavený. Najmä z tých žiarlivostných scén, ktoré vždy končia plačom. A potom sex len tak, aby sa ubezpečila, že je pre neho ešte žiadúca. Nie preto, že má na to chuť, len tak, preto že sa to patrí.

Myslel som, že sa dozviem iné veci. Všade počúvam, že ženatí muži zijú dlhšie. Samota je zlá. V mojom veku by sa patrilo snáď už vedieť, čo chcem, mať rodinu, starať sa o ňu. Ale keď som počul dvoch z mojich troch najlepších kamošov, nie som až taký ochotný veriť, že stav manželský privedie chlapa k rozumu, kľudu a šťastiu.
Vlastne závidím tak trocha Ivanovi. Ten jeho pohľad na partnerstvo, na jeho vzťah s tou mladou pipkou, ktorú vodí za nos a užíva si kade chodí. Závidím mu ten jeho postoj a tým pádom tú jeho ľahkosť bytia. Toto nie je môj postoj. Takto ja neviem.

Som idealista? Neviem, čo som. Rozhodol som sa nechať všetko plávať a neorganizovať, nech za mňa rozhodne osud. Budem fatalistom. Čo má prísť, to nech príde. Najviac by som prijal šikovnú, inteligentnú, peknú, sexi, milú, vtipnú, pracovitú, športovo založenú, ktorá by ma chápala, mňa nešikovného, neinteligentného, nepekného, nemilého, nevtipného, nepracovitého, ale športovo zloženého na gauči pred telkou, ktorá by ma po futballe pekne romanticky zviedla. Nechám sa prekvapiť, čo osud pre mňa pripravi?



Thursday 18 January 2007

dlhšie sú krajšie


bolo to len malé nedorozumenie. mal som zlý deň, ona mala zlý deň, trocha sme sa nezhodli
a vyvstal problém. ona nepochopila, ja som si v duchu povedal, ze "no jasne, baba" a nepokúšal som sa nič vysvetliť. ona sa nepokúšala zas pochopiť. urazená naštvaná, odišla odo mňa. durdila sa ešte pár dní. nebrala mi mobil.

zúril som a žiarlil som. predstavoval som si ako niekde gúľa očami pri nejakom svalovcovi, ako sa s ním smeje , ako ... ako som už paroháč a všetkým na posmech. tak som si povedal, že nie je na svete jediná a obzriem sa po inej.

bol som večer v bare s kamošom a s tou jeho. pekna kosť tá jeho. keď išla s ním tancovať,
pozeral som ako sa jej polky riťky prevaľovali z boka na bok. trochu blbo som sa cítil, keď sa mi prsiami obšuchla o rameno. blbo ako blbo, mal som strašnú chuť sa jej dotýkať, ale kamošova frajerka je pre mňa tabu od nepamäti. z tancovania s ňou som bol uplne nadržaný, tak som s ňou už radšej netancoval. obzrel som sa po iných holkách.

čo krajšie bolo, malo so sebou nejakého správcu, ostatné bolo vekovo alebo váhovo nad limit alebo štetka. jedna nadlimitná by sa dala ukecať alebo skôr ukecávala ona mňa. keď začalo ísť
do tuhého, radšej som sa stiahol. radšej som poľovníkom ako korisťou. kamošova frajerka tiež
vyzerala, že by si nedala rukáv odtrhnúť a tak ma nadržanosť držala. rozhodol som sa radšej, že vypracem pozíciiu ešte skôr, kým by som padol do nejakej pasce a urobil kamošovi prúser.

zavolal som si taxi a po ceste mi napadlo zastaviť sa pri jej dome. prišla mi otvoriť v pyžame a s maskou na tvári. keď ma zbadala, vrhla sa na mňa a celého ho ma "zamaskovala". taxík som poslal preč a zostal. také udobrovanie je parádna vec. pár hnevov a potom explózia zábavy a radostí. len som sa čudoval, prečo si zmenila vlasy. niečo sa mi snažila vysvetliť, ale
teraz som bol ja ten nechápavý. mávla nado mnou rukou, keďže ani na druhý krát som nechápal súvis medzi dĺžkou jej vlasov a našim nedorozumením. no a mal som ja teraz odisť? ako ona vtedy? vyriešil som to chlapsky. prehľadal som barovú skrinku, vypili sme si a potom som jej parkrat vysvetlil, že čo je dlhšie je krajšie. pochopila a dodala, že aj lepšie.