Saturday 25 November 2006

In flagranti


Do školy som chodil rád. Aj ma to bavilo, ale hlavným dôvodom bola ona. Chodili sme na rovnakú fakultu. Každý z nás študoval síce niečo iné, ale škola bola na jednom mieste, vídavali sme sa často. Niekedy som sa uchyľoval aj k tomu, že som prišiel potajme nakuknť, či je na prednáškach a vedľa koho sedí. Chcel som s ňou byť čo najčastejšie, čo je dosť pochopiteľné, myslím, keď je človek zamilovaný. Ona niekedy nemala čas a mňa trápila žiarlivosť. Nevedel som , na koho mám žiarliť, ale zožieralo ma to.

Ale študoval som. Študoval som svoj odbor a popri tom som študovala rôzne knihy, ktoré ma mali naučiť sexu, milovaniu, zdokonaliť techniky a prečítať si ženu, naučiť sa ju pochopiť. S tými predchádzajúcimi babami to bolo vcelku jednoduché, trvalo to väčšinou veéľmi krátko z mojej strany a nemal som žiadnu potrebu si ich k sebe prippútavať. Toto ale bolo úplne o inom. Kdekoľvek som bol, kamkoľvek som sa pohol, všade som ju mal so sebou, bola v mojej mysli, bola súčasťou môjho vedomia i podvedomia.

Pátral som po všeliakých možnostiach “ KDE? a pásol po všeliakých príležitostiach KEDY?”
len aby som s ňou mohol byť osamote niekde v príjemnom prostredí. Bol som ňou úplne posadnutý. A zachutil mi sex. Chcel som vyskúšať v praxi všetko, čo som si naštudoval teoreticky. Problémom teda bolo miesto. Posielať rodičov do divadla každú chvíľu sa nedalo a môj sexuálny apetít rástol a rástol. Navyše som si s nimi prestával rozumieť, pretože sa mi videlo, že pričasto bývajú doma a keď konečne niekam vyrazili, zas tam boli prikrátko.

Túžil som aspoň po malej garsónke, ktorá by mňa a moju krásku schovala pred svetom a umožnila nám pikantné radosti vzťahu v dvojici. Predniesol som rodičom svoje želanie. Nepochodil som. Predniesol som svoju túžbu bratovi, pochopil. Dohodli sme si pravidlá a raz alebo dvakrát týždenne sme sa mohli stretávať s mojou láskou v bratovom jednoizbovom byte. Podmienkou bolo, že byt musíme vyupratovať a uvariť.

Zrazu bol svet krásny, všetko bolo úžasné. Upratovať som sa naučil trocha doma, takže mi to problémy nerobilo. Kým prišla moja Okaňa, bolo upratané. Problém však bol v tom, že ani ona, ani ja sme nevedeli variť. Prihlásiť sa do kurzu to bolo na dlhé lakte a okrem toho času nebolo nazvyš, lebo škola si žľiadala svoje a veľa času išlo na náš vzťah a naše chúťky. Ale aspoň sme sa už nemuseli stískať pod bránami, alebo vo výťahoch, narýchlo sa milovať v mojej izbe, kým prišli rodičia z práce.

Kúpili sme zopár kuchárskych kníh a Okaňa ich študovala. Niekedy ju tak zaujali tie farebné stránky, že zabúdala na mňa. Vtedy som ju musel rafinovane primäť k tomu, aby ju samotné jej telo odpútalo od farebných obrázkov kulinárskeho umenia. Podkutý teóriou som bol dobre, bol som ochotný skúšať všetko možné a darilo sa mi to.

Spomínam na jeden “výlet” do nebeských výšin, keď ležala nahá na posteli a opäť mala nos strčený v receptoch. Bez slova som začal akciu útokom na najbezbrannejšie miesto jej tela. Tá jazýčková akcia ju ochromila, cítil som jej rastúce napätie a očakávanie. Prstami kŕčovito stískala plachtu, napnutá ako luk Robina Hooda. Neexistoval ani priestor ani čas, iba ten pocit vzletu a závrate z neho. A potom modlenie “Ááách ..Bože..ešte...ešte “

Neviem, ako dlho tam brat stál, ale keď som ho zbadal, bol červený v tvári a neschopný vydať zo seba čo len hlások. Prišiel skôr domov, lebo sa musel pobaliť . V poslednej chvíli ho šéf potreboval so sebou na služobnú cestu a on nedokázal odmietnuť.




1 comment:

sas said...
This comment has been removed by a blog administrator.