Asi to tak bude, že svini sa o kukurici sníva. To nám hovorí jedna ľudová múdrosť a tomu verím, pretože náš ľud bol vždy nielen veľmi všímavý ale aj zdielny. Čiže tie odpozorované veci si oznamovali.
V noci sa mi snívalo o huspenine. O takej, ktorú doma robievala moja mama alebo babka, keď bolo po zabíjačke. Odkedy som z domu, chýba mi táto dobrota. To, čo sa dá kúpiť pod názvom huspenina, to je hmota pre psov, a nie pre ľudí. Vravím z vlastnej skúsenosti.
Predpokladám, že ten živý sen ovplynil moje chúťky po celý deň.
Frajerka mi cengla, že s kamarátkou držia miesta v pizerii, tak hneď ako budem mať "padla", mám rýchlo prísť. A že si urobíme fajn večer a bude sranda a všeliaké sľuby. Ani som veľmi nehovoril, lebo pri predstave jedla sa mi opäť zjavila pred očami huspenina a začal som slintať. V poslednej dobe aj tak dosť často žijem na pizze z mrazáku. Frajerka má skúšobné obdobie a kulinárčením sa jej nechce rozptylovať.
Cestou z práce som zaskočil nakuknúť ku Mäsiarom, či náááhodou nenájdem vytúženú lahôdku, lebo na pizzu som naozaj nemal chuť po tých všetkých značkách GUSEPPE, RISTORANTE, MAESTRO atď. Motali sa tam dvaja kkti, ktorých som nemienil stretnúť, takže som sa rýchlo vzdialil. Už som len na tú pizzu odsúdený. Zas posedíme s nejakou Jerrinou spolužiačkou a zastavíme sa na malý nákup v Tescu, ale fakt nedovolím vložiť do vozíka jedinú pizzu. S týmito predstavami som vstúpil do pizzerie odhodlaný dať si napriek pohoršeniu prítomných niečo nie príliš talianske.
Rýchle i hodnotiace pohľady som vrhal k veškerým stolom, hľadajúc svoju tmavovlásku a jej mahagonovlasú kamošku, až mi bolo čudné, že kde nič tu nič. Zavibrovalo mi vo vačku a prestalo. Vybral som ten diablov nástroj a prezvonil som ju ja. Kúsok odo mňa sa ozvala známa melódia, ktorú má nastavenú ako zvonenie. Tri ohnuté chrbty tesne nad stolom sa rozrehotali a tak sme sa po dlhšej dobe zvítali s Motýľovcami.
Pred sebou mali už naštudované jedálne lístky a ja som si mal napochytre tiež čosi vybrať. No ako vravím, tie talianske cestá mi už idú hore krkom, chcel som niečo poriadne nezdravé, tak reku poriadny kus mäsa. Akýsi špízik so slaninou mal uspokojiť moje nadržané chuťové bunky. Tí traja tlačili do hláv pizzu a ja som moju porciu zhltol, ani som o tom nevedel.
Len tak medzi rečou som sa opýtal, či vedia vykladať sny a popísal som im veľkú porciu huspeniny, ktorú som videl v sne aj ako mi na ňu tečú sliny celý deň.
Bolo to, akoby som si práve vykoledoval pozvanie. Tie dve koťuhy mali tú moju lahôdku doma. Trochu neveriacky som si ich premeriaval, lebo mohlo ísť kľudne o namotávku. Alebo iný druh podozrenia - kto im tú vec uvaril? Nezdalo sa mi reálne, že by niekto u nich varil takú vec, takú dedinskú vec. Veď títo Bratislaváci ani nevedia, čo to je. Alebo aké to má byť.
-No a odkiaľ to máte? Aká je? -
-Odkiaľ asi? Čo ti je? Normálka sme predvčerom robili. -čudovali sa a nechápavo pozerali.
Tak sme trocha zamulatovali skončiac u nich doma. Dôvody na oslavu sme mali, veď Jerry úspešne urobila poslednú skúšku a mne sa tiež splnila malá túžba. Keď vytiahli ten poklad z chladničky a zacítil som známu vôňu, vedel som, že to je to ono. Len to vyzeralo zvláštne, teda inak, ako som zvyknutý. Zvedavo som si tú porciu prezeral a keď som okúsil, nemalo to chybu. Bola to chuť, po ktorej som slintal. Naštopal som sa až sa mi hrče za ušami robili - teda tak sa mi všetci smiali. Ale mal som veľa energie ponocovať.
Ráno sme sa všetci pobrali za povinnosťami, možno trocha nevyspatí a poblednutí, ale ja som si veselo niesol chutný balíček s poriadnou porciou huspeniny. V práci som ale bol ochrápaný a zabudol som ho vložiť do chladničky. Po návrate z práce som si išiel rovno zdriemnuť a s výslužkou som sa stretol až ráno, keď mi z tašky išiel podivný smrad.
A aké z toho plynie poučenie? Že úplne nepravdivé sú reči o škodlivosti jedenia neskoro večer.
Veď by som mohol len ďalej slintať. Ale Jerry už medicky vraví, že s dobrotami sa to nesmie preháňať.
