Friday, 20 April 2007

Prirodzene

Moja chutnučká sa rozhodla, že sa začne učiť už poriadne. Zrieka sa prechádzok, kina, milovania a chcela zarezávať. Tak to je teda prístup, vravím si. Najprv ma skoro uštve sexom a potom ma odloží na policu? Smiala sa, keď som jej to "nahnevano" vyčítal.

V utorok mi poslala MMSku ešte cez pracovnú dobu. Skoro mi mobil vypadol. To dievča je tuším trocha zvrátené, ale krásne zvrátené. Po jednodňovej odstávke to vo mne vyvolalo okamžitý nárast chuti a chuti pomôcť zabezpečiť jej duševný relax. Nehovoriac už o telesnom. Do konca pracovnej doby som MMSku poočumoval ešte viac krát. Tá potvorka si odfotila svoju krásnu tajnú zbraň spolu s morskou mušľou vedľa v ruke a pod fotku napísala: ktora je prirodzenejsia?
Kolega tú fotku náhodou zbadal a myslel si, že je to nejaká haluz. Dostal nápad, preposlať obrázok nášmu kolegovi, ktorého mobil ležal na parapete vedľa jeho stola, a nastaviť obrázok ako tapetu na plochu. Do riti, to som nechcel. Vraj mu pripadám odrazu ako suchár. Odkedy som si narazil novú kosť, nejdem s nimi na pivo, chodím skoro z roboty, nemám zmysel pre srandičky! Nasrato a pohrdlivo opustil miestnosť.
Moja chutnučká dostala chuť. Provokovať ma chce. Napísal som jej provokačnú odpoveď, že prirodzenosť sa nedá zistiť z fotky, musí sa opáčiť naživo a že sa stretneme u mňa. Overím to.

Keď som dorazil domov, čakala tam na mňa, okolo seba zošity, knihy, ceruzky, skrátka študijný program. Hneď som mal v úmysle skontrolovať prirodzenosť a pravosť obidvoch mušličiek. Vraj tú morskú nepriniesla. Tak som skontroloval pravosť tej jednej. Bola pravá, aj prirodzená, ubezpečil som seba i ju o tom hneď niekoľkokrát. Prirodzenejšia už ani nemôže byť. Takto ubezpečená sa uvelebila na sedačke a išla sa učiť. Po nejakej hodinke ponevierania po byte ma napadlo, že sa s ňou môžem učiť, snáď to bude aj zábava. Nuda jak sviňa! Také xu..viny tlačia do hláv, ako sme my tlačili. A načo? Nikdy som to odvtedy nepotreboval. Počúval som ako reprodukuje stránky zo zošitov a myslel som na jej reprodukčné onééé. Vyložila si na mňa nohy a ja som počúval, ale nevnímal tie reprodukcie a prirodzene som vnímal hladkosť jej pokožky na lýtkach a chodidielkach a hladkal som to prirodzene a myslel na to, aké je to celé svieže ako samotná jar a chcel som byť poetický ako motýľ , vymyslieť nejakú básničku, ale vymyslel som iba návrh dať si pauzu. Prirodzene, to som celý ja. Vzrúšo, to je moje.

Aby jej nezačalo zašibaváť z učenia, treba sa odventilovať. Treba predsa striedať duševnú prácu s telesnými aktivitami. Tento slogan sa na nás valí zo všetkých strán a ja nemôžem inak, iba s ním súhlasiť. A navyše nás tie prirodzené telesné aktivity veľmi bavia. Život je krásny :)




Friday, 13 April 2007

Tabletky

Štvrtok. Neviem sa sústrediť na robotu. Papiere prekladám z jednej strany stola na druhú stranu a do ničoho poriadne nepichnem. Hrozný pocit! Hlavu mám jak vymletú a som unavený, oťapený.

Potreboval by som sa vyspať. Tak poriadne, súvisle. Rozmýšľam, ako dlho sa toto dá vydržať? Na druhej strane je to úplne fantastické a keď si na to v práci spomeniem, tak ma oblieva taký fasácky dobrý pocit, pociťujem ľahké šteklenie a napätie. Moja mužská pýcha naberá na rozmeroch :-) tak teda nefrfli, chlape! Hľadaj nejaký nápad, invenciu treba.

Tak som po takej tej obedovej pauze, keď som sedel s kamarátom pri káve, dospel k jednému nápadu. Inšpiroval som sa kamošovými rečami o jeho zákonitej. Vraj ju tak bolieva hlava, že na to musí stále brať lieky a po nich často zaspáva hlbokým bezsenným spánkom. Takže on si chudák ani nevrzne. Pripadalo by mi veľmi bezohľadné v mojom prípade sťažovať sa na pravý opak. Vlastne keď sa ani nemám na čo sťažovať, lebo všetko je v úplnom poriadku. Len to, že nemám dosť času na spánok. Dobre by bolo, keby to moje emancipátko po tých našich orgiách aj spať chcelo. Veď aj ona sa musí teraz veľa učiť!
Kamarát ma vlastne pozýval k nim na chalupu. V piatok a aj so svojim novým objavom. Chcel by ju vidieť. Ešte nevedel, čo to mám, aký zázrak. Nedokázal som mu to ani povedať. Tak som porozmýšľal, že ak skočím večer k nim, posťažujem sa jeho žene, ako ma bolí hlava, jednou ranou budem mať z krku aj návštevu chaty a snáď mi tá jeho žena venuje nejakú tú tabletku, od ktorej sa spí. Takže podvečer som odskočil po tabletky a všetko prebehlo podľa môjho plánu. Dlho som sa nezdržal, ponáhľal som sa domov. Sľúbil som jej, že sa s ňou dnes budem učiť matiku. (Doma povedala, že sa ide učiť ku kamarátke a že tam prespí).

Srdiečko zatiaľ pripravilo na večeru opäť akúsi vegetariánsku vec, ktorú som zajedol ešte kusom klobásy a pustili sme sa do učenia. Videlo sa mi, že jej to dosť ide, tak sme si dali pauzičku s úmyslom, že treba potrénovať i telo. Trénovali sme svorne a a išlo nám to. Povedal som si ale, že netreba sa pretrénovať. Išiel som do chladničky po kofolu a do každej som dal romliaždenú tabletku. Vysmädnutá nezbadala vôbec nič.

"Všetkého veľa škodí, aj keď je to dobré. Choď ty ešte trocha počítať tú matiku " povedal som jej farizejsky a pomyslel som si, že že zaspíme ako drevá. Ako vravel môj kamoš o svojej manželke.

Neviem, aké to boli tabletky, či po nich prejde bolesť hlavy, ale nezaspali sme z toho. Hlavou sa mi preháňali samé vzrušené myšlienky, cítil som sa asi ako vytrénovaný plemenný žrebec. Netrvalo dlho a matika ju otrávila. Prišla ku mne a zistila, že som v „plnej poľnej“ , tak sa nadšene chopila môjho postavenia a velila. Čo a ako, ako potom a že znova, ale trochu inak. Rodená veliteľka to je, ale nakoniec nad ránom predsa zaspala . Ja som až do rána skoro bieleho v svojom postavení uvažoval o rozdielnom pôsobení oného lieku na seba a kolegovu ženu. Dnes som si zobral dovolenku. Kvôli údržbe.

Wednesday, 11 April 2007

Netradičná Veľká noc

Už minule som sa zmienil, že som (možno) zamilovaný. Tá zátvorka tam patrila, nebol som si celkom istý. Zažil som teda všeličo, zamilovanosť v tých počiatočných štádiách určite, ale hlavne bolo to dávno. Tá správna bláznivá zamilovanosť ma držala na strednej a zaľuboval som sa spočiatku i na výške, ale nejak sa to rozptýlilo do prázdna. Akosi mimovoľne a časom. O svojej ozajstnej som už písal, potom bolo ešte zopár kratších vzťahov, potom akosi nič a len sem tam dáka avantúra pre oblaženie tela. Zvykol som si.

A zrazu sa mi prirúti do života toto moje prekvapenie, ani okom nemihne a bol som zbalený. Asi som nezbadal, ako sa časy menia. Emancipácia pokročila. Ani som nezbadal a som emancipovaný muž. Už nemusím behať za babami, ona už sama príde. A keď stojí za to, nechám sa zbaliť. Nemusím plytvať energiou, nemusím vymýšľať, snažiť sa jak blbec, robiť zo seba šaša, proste zbalila ma ona. Čo som urobil ja? Nič! Veď o tom je to. Len som sa nebránil :) nerobil som drahoty, lebo dievča je to rúče a nechal som ju v jej aktivite. Nie že by som zase ja bol ako poleno, ale tou svojou prekypujúcou energiou bola stále kúsok predo mnou. Veď viete, pozvať babu k sebe do bytu chce aj kus odhodlania, je to aj malý risk a tak.. ale nič z toho som nemusel. Sama chcela, pozvala sa, neváhala. Ja som len pozeral ako puk. Ako puk! Nakoniec, už som aj o tom napísal.

Tých pár dní odvtedy vyzeralo tak, že ráno som sa zastavil v ich ulici, zobral ju do školy a večer sme trávili u mňa do jedenástej. Potom odvoz domov.
Na sviatky sme boli spolu. No čo mám vravieť? Takú Veľkú noc som ešte nezažil. Väčšina ľudí sa prejedala veľkonočnými dobrotami a ja som sa venoval fyzičnu, duchovným hodnotám alebo keď chcete tak hrátkam. Nakoniec, veď miešať nie je zdravé, však? Tak s jedlom sme to veľmi nekombinovali, veď nakoniec aj tak bol pôst. Ale inak mi servírovala dobrotu-seba na všetky spôsoby.
Veľkonočná nedeľa. Nedeľa aj taká obyčajná má byť dňom pracovného pokoja. Už sa mi videlo, že ozaj by sa patrilo vyvarovať sa fyzickej námahy, ale len čo som dal ten návrh, zalepila mi ústa bozkom a svoje žeravé telo zjednotila s mojím. Nedalo sa odporovať, vyslobodiť z jej pazúrikov. A keď bola taká rozohnená, bolo to dosť riskantné nevyhovieť jej.

Večer som urobil vzburu. Chcem jesť a niečo dobré. Rozhodol som sa, že pôjdem do supermarketu niečo nakúpiť, ale pod rúškou tmy sa rozhodla, že pôjde so mnou aj ona. Vraj aby som sa jej nestratil. Viete, ako je to, keď sa niečím zapodievate dlhšiu dobu, potom to všade vidíte. Aj tam, kde to nemá čo robiť. Miesto žemlí som videl jej prsia, iný druh žemličiek mi pripomínal tajuplnú skrýšu v teplom údolí..
- Vidíš, úplne si ma očarovala, osprostel som z teba. Mám samé hlúpe nápady.
Zatiahla ma aj s vozíkom medzi regále s toaletnými papiermi a pritlačila sa na mňa celým telom, rukou nahmatala svojho obľúbenca, ktorý polichotený, že sa na neho nezabudlo, začal ožívať. Rovnako aj rolky toaletného papiera. Padali nám na hlavu, kotúľali sa po zemi. Aspoň že to hluk nerobilo. Rolky sme pozbierali a vzrušene sme sa venovali ďalším nákupom. Keď tlačila vozík, krásne sexi vrtela zadočkom a občas som neodolal a pritlačil som sa k nej. Pohľady kupujúcich sme si nevšímali, aj tak ich bolo málo.

V oddelení textilu som dostal nápad kúpiť jej babkovskú nočnú košeľu. Aby ma nezvádzal každý pohľad na ňu. A potom som uvidel peknú sukňu a chcel som, aby si ju vyskúšala. Zasmiala sa zasmiala a išli sme skúšať. Ja som si zobral na skúšanie tričko. Joj, pekne sme odskúšali sukničku a už mi bolo všetko jedno. Ponáhľali sme sa čím skôr domov, zhltli dva rožky so šunkou a rozbalili tú babkovskú nočnú košeľu. Vyzerala v nej fest lákavo, keď ju tak poodhrnula.

Sunday, 1 April 2007

V parku

Stretli sme sa včera doobeda v meste. Poslala mi naliehavú smsku, priam ma až vystrašila. Keď som sa snažil zaparkovať, vyšla spoza rohu a bežala ku mne. Nasadla a hodila sa mi okolo krku.

-Dupni na to a zavez ma niekam. – v očiach mala .... nemôžem to tu povedať. Hneď mi bolo jasné, že žiadna katastrofa sa nekonala, že je to o vášni. Bolo to celkom sympatické zistenie.

- Tak kam by si chcela? Chceš ísť niekam do prírody? – díval som sa na ňu po očku. Sedela napoly otočená ku mne a rukou mi hrabkala vo vlasoch. Nemám to veľmi rád, určite nie pri šoférovaní.

- Čo bolo také dôležité, že si ma vytiahla ráno z postele? V sobotu si rád pospím.- bol som zvedavý, či predsa niečo dôležité hamblivo nezatĺka.

- Snívalo sa mi o tebe celú noc a keď som sa zobudila, zistila som, že mi chýbaš.- a položila mi ruku zase do vlasov. Uhol som. Zatvárila sa naštvane. Vysvetlil som jej, že to nemám rád. Durdila sa.

-Ani si nevšímaš, kam ťa veziem! Čo ak sa ti tam nebude páčiť? Hmm? –

- Je mi to jedno. Hlavne, že tam budeme spolu. A že... – a položila mi ruku na stehno a pošuchovala ňou dole a hore a ... chytil som jej ruku. Nemal som v úmysle havarovať. Videl som na jej tvári rovnaký výraz, ako keď sme dojedli jej vegetariánske jedlo a keď ma potom presviedčala, že je už veľké dievča, ba že je dospelá. Bolo to celkom fajn zistenie, že po mne ide, ale pravdupovediac som si predstavoval staršiu kočku, nie takéto mača. Ibaže celé sa to už akosi rozbehlo a ja akoby som v tej hre hral hlavnú úlohu a akýsi pomyselný režisér riadil dej tohto príbehu. Mohol som to síce zastaviť, ale zase sa pýtam, prečo? Zatiaľ je to fasa. Ruku som jej stále držal v svojej a po chvíli som ju zdvihol k svojim ústam a pobozkal som ju. Nahla sa ku mne a začala ma bozkávať.

- Prečo si ma neodviezol k sebe? Chcem sa s tebou milovať!- povedala odrazu akosi zlostne.

- Nepovedala si, že chceš ísť ku mne. Nechcel som, aby si mala pocit, že ťa chcem využiť a pretiahnuť. Myslel som, že by bolo fajn vyjsť si niekam a pozhovárať sa, ale ak nechceš!

- Ty môj cukrúšik! Ale ja chcem.-chytila mi ruku a snažila sa vložiť si ju medzi stehná.

- Ak nechceš prísť o život, tak toto už nerob, dobre?- vytrhol som si ruku z jej zajatia. Trochu bola vystrašená aj ona, pretože som skoro vošiel do protismeru a len tak akurát som sa vyhol protiidúcemu autu. Zabočil som do okrajovej ulice a zaparkol kúsok od vchodu do parku. Vydýchol som si a začal sa jej venovať. Musím povedať, že fakt bola rozkošná. A taká bola roztúžená, ako si chlap predstavuje v najtajnejších snoch. Nuž, škoda, že som taký blb a odviezol ju sem. Kľúče som si dal do vačku, ruku ktorou po mne šmátrala, som zase pobozkal a otvoril dvere. Ona ostala sedieť. Prišiel som k jej dverám a otvoril ich, že podám dáme ruku, aby mohla ľahšie vystúpiť. No dáme sa nechcelo. Ťahala ma k sebe. Sklopila sedadlo a .. a v tom išiel nejaký puberťák z domu a sadal na bicykel. Ale keď nás zbadal, stál a pozeral. Upozornil som ju, tak prestala dobiedzať a vystúpila. Išli sme do parku. Nebolo tam takmer nikoho. Aj tak sa mi to nezdalo. Pôjde tade nejaká mamička s detičkami a spôsobíme im šok? Chvíľu sme sa prechádzali, zastavovali pri každom strome a lepili sa na seba, dotýkali sa a trápili sme telá. Pripomenulo mi to časy prvých lások. Vonku, bez ľudí, dotyky tak krátke, len úchytkom, rumenec, zrýchlený dych, napätie až do zbláznenia. Nedalo sa odolať. Ona je tuším majsterka sveta, lebo fakt neviem, ako ma mohla tak poblázniť.

Záchranou nám bol veľký ker, za ktorý sme sa ukryli pred očami potenciálnych návštevníkov parku. Poskytol nám isté súkromie, aj keď o pohodlí nemôže byť ani reči. Z jednej strany stena budovy, z druhej krík s pichľavým ihličím tisu, zem vlhká a studená. Okamžite si v kríkoch vyzliekla pulóver a umierala pri každom mojom dotyku rúk či úst. Vychutnávali sme si to spoločne, bolo to ako keď musíte, musíte, musíte vydržať, a potom sa už dá. Užívali sme si to teda jak sa patrí. Zo dva razy. Asi som sa do nej zamiloval.

Nikde žiadne kroky okoloidúcich, všetky zvuky boli len naše, len tie a naša vášeň, inak všade ten sobotňajší kľud. Zážitok! Len odrazu kúštik pri nás vrzglo okno. Nejaký postarší chlap sa na nás díval a mliaskal, keď si oblizoval sliny tečúce mu po brade.