V utorok mi poslala MMSku ešte cez pracovnú dobu. Skoro mi mobil vypadol. To dievča je tuším trocha zvrátené, ale krásne zvrátené. Po jednodňovej odstávke to vo mne vyvolalo okamžitý nárast chuti a chuti pomôcť zabezpečiť jej duševný relax. Nehovoriac už o telesnom. Do konca pracovnej doby som MMSku poočumoval ešte viac krát. Tá potvorka si odfotila svoju krásnu tajnú zbraň spolu s morskou mušľou vedľa v ruke a pod fotku napísala: ktora je prirodzenejsia?
Kolega tú fotku náhodou zbadal a myslel si, že je to nejaká haluz. Dostal nápad, preposlať obrázok nášmu kolegovi, ktorého mobil ležal na parapete vedľa jeho stola, a nastaviť obrázok ako tapetu na plochu. Do riti, to som nechcel. Vraj mu pripadám odrazu ako suchár. Odkedy som si narazil novú kosť, nejdem s nimi na pivo, chodím skoro z roboty, nemám zmysel pre srandičky! Nasrato a pohrdlivo opustil miestnosť.
Moja chutnučká dostala chuť. Provokovať ma chce. Napísal som jej provokačnú odpoveď, že prirodzenosť sa nedá zistiť z fotky, musí sa opáčiť naživo a že sa stretneme u mňa. Overím to.
Keď som dorazil domov, čakala tam na mňa, okolo seba zošity, knihy, ceruzky, skrátka študijný program. Hneď som mal v úmysle skontrolovať prirodzenosť a pravosť obidvoch mušličiek. Vraj tú morskú nepriniesla. Tak som skontroloval pravosť tej jednej. Bola pravá, aj prirodzená, ubezpečil som seba i ju o tom hneď niekoľkokrát. Prirodzenejšia už ani nemôže byť. Takto ubezpečená sa uvelebila na sedačke a išla sa učiť. Po nejakej hodinke ponevierania po byte ma napadlo, že sa s ňou môžem učiť, snáď to bude aj zábava. Nuda jak sviňa! Také xu..viny tlačia do hláv, ako sme my tlačili. A načo? Nikdy som to odvtedy nepotreboval. Počúval som ako reprodukuje stránky zo zošitov a myslel som na jej reprodukčné onééé. Vyložila si na mňa nohy a ja som počúval, ale nevnímal tie reprodukcie a prirodzene som vnímal hladkosť jej pokožky na lýtkach a chodidielkach a hladkal som to prirodzene a myslel na to, aké je to celé svieže ako samotná jar a chcel som byť poetický ako motýľ , vymyslieť nejakú básničku, ale vymyslel som iba návrh dať si pauzu. Prirodzene, to som celý ja. Vzrúšo, to je moje.
Aby jej nezačalo zašibaváť z učenia, treba sa odventilovať. Treba predsa striedať duševnú prácu s telesnými aktivitami. Tento slogan sa na nás valí zo všetkých strán a ja nemôžem inak, iba s ním súhlasiť. A navyše nás tie prirodzené telesné aktivity veľmi bavia. Život je krásny :)