Saturday, 31 March 2007

Maturantka

Sedel som v kaviarni, kde som mal dohovorené stretnutie. Pred sebou som mal už skoro dopitú kávu a malú fľašku minerálky a rozložené noviny. Pomaly som rozmýšľal, že by som aj čosi zjedol. Keď prichádzali, práve som lovil z vrecka mobil a čítal správu, že ruší schôdzku. Dôvod žiadny, iba smutný smajlo.


- Nech sa páči, je tu voľné.- ani ja už asi dlho neostanem. S hrmotom sa posadili k môjmu stolu dve babenky a chalan.
-Ale prečo, len pokojne ostaňte.- povedala a významne na mňa pozrela. Tí dvaja len pritakali, akože moja spoločnosť im neprekáža. Všimol som si to hneď. Nedalo sa to nevidieť. Ruka okolo ramien, chvíľu okolo pása, chvíľu aj druhá ruka šermovala akosi podozrivo pod stolom. Čudoval som sa, že za týchto okolností došli do kaviarne a nie inam. A čudoval som sa, že majú so sebou garde, tú Barbinu, čo sedela vedľa mňa. Bolo to čudné a nerozumel som tomu. Bol som v rozpakoch vzhľadom na tých dvoch, pre ktorých som bol vzduch i ja i Barbie. Barbie sedela a pozerala len tak okolo seba alebo na tých dvoch. Raz som nevedel, či mám ďalej čítať noviny, vypadnúť niekam inam, alebo nadviazať reč s peknou babou vedľa seba. Rozhodol som sa pre tretiu možnosť. Veď som nikoho nevyštval z jeho miesta, oni si prisadli, z ničoho nič mi prišla do cesty pekná kosť, tak čo sa mám tváriť ako farár?

Zhovorčivá bola, iste som jej nebol protivný, lebo sa na mňa krásne usmievala a bola milá. Prišiel čašník a tí dvaja si čosi objednali, Barbie bola práve mimo, tak som si dovolil objednať i pre ňu. Tí dvaja hodili do seba svoje vodky a vypili džús. Vzdialili sa spoločne a so smiechom. Myslel som, že si asi idú polaškovať na chodbu, ale nevrátili sa už. Barbie prišla hneď po ich odchode. Vôbec sa nečudovala, že tí dvaja zdúchli, vraj to čakala. Pozvala ich ona. Barbie a chalan sú z jednej triedy, tá druhá je kamoška chodí do susednej. Boli maturitné písomky, tešili sa, dopadli asi celkom dobre. Chalan sa páčil obidvom, ale zabral na tú druhú. Barbie mala na sebe kostým a vyzerala staršie ako na maturantku. Namaľovaná bola veľmi pekne a jej prirodzená krása bola v porovnaní s tou druhou nenápadnejšia. Pochopil som, že jej snaha zaujať chalana bola ohrdnutá. Nebrala to však tragicky. Teraz vraj má mňa.

Šokovane som pozeral, hľadal iróniu v jej pohľade, ale nenašiel som ju.

- No asi to je nejaká hra, ktorú ešte nepoznám. Veď uvidím. – Kočka bola celkom inteligentná, dalo sa s ňou rozprávať, tak sme sa bavili. Stávala sa celkom prítulnou a bola milá. Potykali sme si. Pri bozku mi strčila jazyk do úst. Páni, to sú maturantky dnes trocha iné ako pred desiatimi rokmi. Musel som sa ovládať, veď také mláďatko, nemôžem zneužiť jej dôveru. Pozerala sa na mňa trocha čudne. Jesť nechcela, pre vegetariánov nemali nič vhodné. Pozná vraj veľa vegetariánskych receptov a kľudne mi dokáže, že také jedlo môže byť veľmi chutné. Teda čo mám vravieť? Ponúkla sa mi na návštevu. Moje rozpaky boli také akurát, prekvapenie tohto typu nezažije chlap každý deň a keď mi vsunula ruku do mojej, rezignoval som. No čo sa budem hrať na farára? Zaplatil som a vyšli sme do ulíc.

U mňa doma sa jej páčilo. Odrazu bola v kuchyni ako doma. Nebol som proti, veď hladný som bol veru poriadne. Cítil som sa sám pred sebou troška zvrhlo, no vravel som si, že to mačiatko mi len uvarí večeru a keď bude chcieť, tak trocha bozkávania jej neublíži. Sedel som pred telkou a popíjal minerálku, cítil som, že z kuchyne sa šíri príjemná vôňa, taká fajn večerná pohoda. Naservírovala to len tak v tanieri na konferenčný stolík, ktorý sa pravdupovediac na stolovanie fakt nehodí. Kľakla si na zem a ja po nej. Pochválil som jej výtvor a ona sa ku mne pritúlila a pobozkala ma. Pootvorila pery a čakala, kedy jej jazyk vsuniem do úst. Zvádzala ma. Zvádzala ma a vedela ako na to. Zrazu som videl rozopnutých niekoľko gombičiek na blúzke a úzku sukňu si vyhrnula, aby sa mohla rozkročiť nado mnou. Bola to pasca, na ktorú sa nedalo nechytiť. Nemohol som sa nechať veľmi dlho presviedčať. Nechal som jej hlavné slovo a snažil sa splniť jej predstavy.

Neviem si predstaviť, kde ju kto školil, ale tá vedela veľa vecí. A potom že gymnázium nevychováva ľudí pre život. Aj prax mala.

Saturday, 10 March 2007

Všade dobre, doma najlepšie

Chuje dach! :) Nie, nebojte sa, to vám nenadávam. Len som vás pozdravil po holandsky. Povedal som dobrý deň :) Tento výraz je našinca pomerne ľahko zapamätateľný. No viem ich ešte zopár : chuje morche (dobré ráno) trochu to predsalen pripomína gute morgen, však? A dovidenia povieme tot zíns. Naučili ma aj poďakovať aj nadávku povedať, ale tým sa tu chváliť nebudem, viem, že mám do činenia so samými vzdelanými a jemnými osôbkami :).

Školenie pre zamestnancov firmy na náklady firmy, dva krásne týždne bez starostí, bez stresu v robote. Užíval som si to. Ale stačilo, fakt. Celkom rád som sa zase vrátil späť na Slovensko. Tieto vidiecke bratislavské pomery sú pre mňa šité, predsa len pochádzam z vidieka a taký Amsterdam ma síce očaril, ale vytriezvel som.

Môj hotel bol na úrovni bežného turistického priemeru, trojhviezdičkový, ale niektorí kolegovia na tom boli i horšie. Sťažovali sa na malé zvieratká, ktoré im rušili spánok. Som rád, že som to nezažil, lebo na takéto zvieratká som príšerne alergický, asi by som zutekal.

Chcel som navštíviť nejakú holandskú reštauráciu s typickými národnými jedlami. Chyba lávky, nič také nemajú. Na moje dotazy ohľadom ich národných špecialít a stravovania sa mi dostalo pozvanie do rodiny a vyjavene som pozeral na stamppot a mal som problem s ním, ako ho zjesť. Bola to zemiaková kaša pomiešaná s akýmisi zeleninami a s kyslou kapustou. Tak som mal, čo som chcel, poviete si. A tak som na to civel, ako Holanďan na naše halušky.

Som udatný slovenský chlap a tú svoju porciu som zjedol. Dupľu som si nepýtal. Potom prišli akési pannenkoeken – mastné palacinky, v ktorých bol syr a šunka. No, povedal by som, že holanďania si asi veľmi na dobroty nepotrpeli. Ale v dnešnej dobe je to už iné. Asi ako na Slovensku.

Nebudem vám popisovať toasty, ktoré sme tam dostávali namiesto obeda (Holanďania neobedujú) alebo akési obložené chlebíky, pretože som si zaumienil na to zabudnúť. Holanďan obeduje týmto štýlom. Fuj! Často sa stravujú v automatoch, odkiaľ im vypadávajú vecičky, ktoré volajú febo, žemličky s akýmsi hnusne vyzerajúcim sivastým mastným valčekom s nejakou lepkavou odporne vyzerajúcou plnkou. Fuj, fuj, fuj.

Strašne sa mi tam páčili bicykle, na ktorých sa tam jazdí, ale to asi nie je žiadna novinka. Nikdy mi nenapadlo, kam všetky tie bicykle dávajú, ukladajú, či sa tam tak kradnú ako u nás. (U nás mi ukradli bicykel zo spoločných priestorov v dome). Kradnú sa aj tam. Privätujú si ich hrubými reťazami, no zlodeji sú vynaliezaví.

Hromadná doprava tam funguje dobre, určite lepšie ako u nás – električky, autobusy, metro. Nechápal som ich systém strippenkaart (cestovný lístok) ale našťastie som veľa ich dopravou nechodil. Lístok si necháte opečiatkovať v autobuse podľa zón, ktorými prechádzate. Viac sa mi páčila doprava loďou cez známe grachty.

Dúfal som, že budem mať možnosť navštíviť Van Gogh Museum, ale nedalo sa, je denodenne obliehané spústou turistov. Na vstup sa čaká veľmi dlho. Cez víkend sme mali program s návštevou skanzenu veterných mlynov a Rijksmuseum – najväčšieho holandského múzea.

Asi najviac zvedavosti v našincovi vzbudzuje známy RLD ( Red Light District ) opradený fámami a opismi kotla nerestí pravdivými i nepravdivými. Bol som zvedavý i ja. Cez deň to tam je vraj úplne obyčajné, no večer a v noci to tam žije. Dostalo sa nám varovania pred priekupníkmi drog. Po pár krokoch v RLD nás pristavil tmavý chlapík a núkal nám Extázu, hashish. Radšej sme ho ignorovali a odpálil. Ono to nie je sranda kúpiť si niečo také na ulici.

Hmm, zveadavo sme sa priblížili k červeným oknám svietiacim do tmy. Babenky v nich sa tam pretŕčali a lákali okoloidúcich chlapov. Nemal by som odvahu vkročiť do jedného z tých bordelov, ale bral som to ako atrakciu. Nenavštívite RLD, neboli ste v Amsterdame. Niektoré sa tam v tom okne natriasali ako moriaky, niektoré len tak apaticky postávali alebo sedeli a fajčili. Nevzrušovali ma ani najmenej. Údajne aj Slovenky a Češky sa tu nájdu. Nezájem!Fotiť si ich nemôžte, ak sa pokúsite, máte šancu dojsť o foťák prinajlepšom.

Zašli sme si do Coffeeshopu. Volalo sa to tuším Goa, bolo to dosť protivné miesto, ale bolo miesto na sedenie. Ponúkajú aj ganju, nejaké druhy hašiša a koláčiky. Kamarát vychvaľoval nejaký silver joint, ktorý si vybral, ale my ostatní sme neskúsili. Nefajčiari.
Zaujal ma nápis IF YOU FEEL SICK FROM A JOINT, DRINK SOME FRESH ORANGE JUICE
Musel som im byť sa sicknutého riadne, lebo džús som si dal dva krát.
Skonštatoval som len, že všade dobre, ale doma najlepšie.