Sunday, 13 April 2008

Očarený ako princ Debil

Dopadol na mňa svetabôľ a nechcelo sa mi nikam ísť. Tak som sa dnes len tak povaľoval po byte, čumel na telku, mysliac si, že tá trocha tenisu mi pridá na nálade. Ale veľké guľové oné! Trochu som prešiel blogosféru, v snahe nájsť niečo podnetné alebo zábavné? Niečo sa našlo, ale málo dnes ľudia píšu.

Browsoval som teda po televíznych staniciach a naraz ma upútala kráska. Pozeral som a bol som z nej mimo. Niečo tam varila. Chcem povedať, že to bol program o varení, ale pre mňa to bolo vedľajšie. Aj keď by sa mi v mojej situácii zišlo ovládať túto činnosť, v tej chvíli som videl len ju.
Súmerná tvár, pekné črty, nie že by bola extra pekná, ale v jej tvári bol inteligentný výraz. Rozprávala (bolo to ale dabované ) o význame nejakých látok v tom jedle. Civel som na ňu a začala ma opúšťať zášť voči ženskému pokoleniu. Teda túto mať! To by bolo! Hneď by som jej rozpustil tie vlasy stiahnuté do konského chvosta.

Na sebe mala nohavice, farbu si nepamätám, ale boli také sexi, bedrové, obtiahnutá v nich bola teda riadne. Až som sa čudoval, ako sa v tom môže pri varení hýbať. Ja pri varení potrebujem voľnosť. No jej to nevadilo. Krásne sa pohybovala, zohýňala a všeliak sebou mykala, až to so mnou začalo hýbať. Mala nádherný zadok, aspoň v tých nohaviciach sa mi videlo, keď sa zohla, alebo keď na ňu dali záber od zadu. Ale zpredu bol na ňu pohľad tiež krásny, snáď ešte lepší, až by som povedal že skvostný. Naozaj sa neviem rozhodnúť, či zozadu alebo zpredu?

Tričko jej končilo pár centi nad okrajom nohavíc, takže bolo vidieť pupok. No čo vám poviem? Krásny! A keby pohľad chcel pomaly kĺzať nahor, nedalo by sa. Lebo tam hore boli v pušapke uväznené dve krásne veci. Očarenie, mágia, bosoráctvo? Všetko jedno! Sledoval som tie dve vecičky naducané pod tričkom. A predstavivosť mi začala fachať veľmi bolestivo. To tričko malo rafinovaný výstrih. Odhaľoval čiastočne . Bol oblý, taký hlbší a ešte navyše uprostred bol nástrih. Takže cez ten bolo vidno dosť hlboko oblé naducané dudy. Ale iba na kúsku. Dosť však na to, aby to vzrušovalo normálneho chlapa a povzbudzovalo jeho predstavivosť.

A povzbudovalo. Čo všetko mi prebehlo mysľou? To vám ani nebudem hovoriť. Aj keď sa mi nechcelo dnes vytiahnuť von päty, hodil som na seba teplákovú súpravu a tenisky a šiel som si zabehať . Ale očarenie neprešlo. Ako princ z rozprávky, ktorý zbadal portrét princeznej a zamiloval sa do nej. Sám som si pripadal ako debil. Nepomôžem si. Rozmýšľam, prečo je ľudské telo stvorené tak ako je? A prečo reaguje na zrakové podnety tak ako reaguje. Ženské telo je také krásne, že muža vie očariť, alebo aj úplne zmagoriť.

Príroda sa s nami nepekne zahráva. V podstate je zlomyseľná, hrozne zlomyseľná! Tak čo si počať, keď žijeme na takejto vzrušenej planéte? Chodiť po nej s klapkami na očiach?