Rozlúsknutie

Jednu ruku som jej vložil pod kolená, druhú popod pazuchy, zodvihol som ju a odniesol si ju do spálne. Sladký náklad som zložil do postele len tak naprieč. Ostala a čakala na mňa. Vošiel som jej medzi kolienka a bozkával vnútorné strany stehien. Najradšej by som ju bol ihneď rozlúskol, ale taký oriešok si treba vychutnať a pomaly ďalej zájdeš, ako sa vraví.

Nohavičky som sťahoval veľmi isto, roľovali sa mi samé pod rukami. Zvodne vystrčila panvu a nadvihla riťku (skoro som umrel od toho pohľadu) a stiahol som ich z bokov. A ten pohľad, keď ohla nôžky v kolenách, aby som jej ich mohol vyzliecť , tak ten jakživ nezabudnem. Bol nádherný. Nemyslím len ten detail, ale celkový pohľad. Vzrušilo ma to tak, až to bolelo.

Podložil som jej riťku rukami a začal som lízať, bozkávať a sať, chvíľkami som skontroloval situáciu celkovo a opäť sa venoval lízatku. Lízatko krásne reagovalo, cítil som rastúce napätie v jej tele. Kolenami mi stlačila hlavu a ja som robil, čo sa dalo v tomto krásnom väzení. Po chvíli tejto zjavne aj jej príjemnej činnosti som získal pocit, že mi niečo naznačuje, lebo zovretie kolien povolilo. Kľačal som a môj dravec to už nemohol vydržať, nasmeroval sa tam kam ho to volalo, vábilo. Vkĺzol dnu úplne pomaličky pomaly, žeravený potláčanou túžbou. Bol dnu, zavrtel sa a opäť sa mu žiadalo von. Vybral som ho von úplne. Bol to opäť pohľad hodný zapamätania. Mám ho rád, páči sa mi. Páči sa mi pozorovať, keď sa stráca v tej sladučkej dutinke, cítim ako si razí cestu dnu, napred a ona ho zo všetkých strán tesne objíma. Chvíľku tam dnu opäť robí prieskum a moje ruky sa naťahujú k jej prsiam, ktoré si tiež zaslúžia kopec pohľadov a kopec sladkých nežností. Naše telá si začali na seba zvykať, rešpektovať sa a zosúľaďovať. Chvíľu som ju takto miloval v tejto misionárskej polohe. Začala skvele spolupracovať panvou, vzdychala, bola napätá ako strunka. Pohojdával som sa na nej. Objal som jej stehno a zodvihol ho, aby sa môj dravec mohol prebojovať ešte ďalej. Vzdychala tak krásne, nahlas, z toho všetkého som prichádzal o rozum. Myslel som, alebo nemyslel ? že už som niekde mimo obyčajnej zemskej sféry.
Začal som mimovoľne zrýchľovať, ale dala mi signál, že mám vydržať. Vydržal som to rád. Opäť som ho vytiahol z ulitky a len tak som sa začal s ulitkou hrať rukou, skúmať jej nádherné zákutia a čochvíľa som ju poláskal perami alebo jazykom. Onedlho sa dravec dral opäť dnu a nik mu v tom nemohol brániť. Kľačal som a držal ju zospodu za riťku. Skvelá práca panvou, venušin pahorok, krásny bielučký hladučký sa rytmicky nadvihoval a odvádzal moju pozornosť od nadhadzujúcich sa prsníkov.

Rozlúsknutie bolo blízko. Zacítil som jej sladký kŕč, na chvíľu stuhla, aby sa vzápätí spustila záplava pulzujúcich zovretí. Pritlačila môj zadok rukami k svojmu jódlujúcemu sladulinkému oriešku, aby som zastal, čo bolo ťažké, lebo jej objímajúca lávová ulitka tak oblažovala a vykrúcala dravca, že sa už takmer nedokázal udržať a hrozilo, že sa odtrhne z reťaze. Potom explodoval.

Nadržaný

Vo výťahu som jej rozopol kabát a zpod riasenia toho čudného šálu som odhalil zvodný dekolt. Jednoducho sa mi zažiadalo takej prirodzenej nefalšovanej krásy. Môj pohľad sa prisal
ako prvý a vzápätí sa pridali aj ústa spolu s rukami ( nadržaný). Smiala sa.

Vošli sme do bytu. Zobliekli sme si kabáty a ladne vstúpila do obývačky. Hľadala miesto pre svoju ružu. Z chladničky som priniesol fernet a kocky ľadu som vhodil do pohárov. Nalial som a podal jej pohár. Hralo Cdčko, ktoré som počúval naposledy. Tiež vraj má rada Tanitu. Odpila troška a položila pohár. Podišla ku mne a pritiahla si moju tvár ku svojim perám. Bol to dlhý omamný bozk, prepletené jazyky nevedeli komu patria (nadržaný, nadrž....).
Začala cúvať, skončili sme pri sedačke. Zviezla sa na ňu sama, aj sa sama uložila do vodorovnej polohy. Kľakol som si ku nej, ale nevedel som si poradiť s jej komplikovaným oblečením, aby som jej ho nejako nepoškodil. Preto som len tak blúdil po šatách (nadržaný, nadržaný). Spomenul som si na jej citlivú uškovú reakciu a zopakoval som ju. Cmúľal som jej uško a ona (nadržane) vzdychala a zakláňala hlavu nabok. Šepkala, že to má rada.
Vyhrnul som tie šaty ako sa dalo a hladkal som jej tvrdé stehná. Čudoval som sa, že je povoľnejšia ako som čakal, ale páčilo sa mi to jej pôžitkárstvo. Mala čierne nohavičky, nie tangáče, ale nohavičky. Bozkával som jej stehná a keď som bol tesne pri mieste, kde ženu možno „rozlúsknuť“ , zatrhla mi to (nadržaný jak fras).

Sadla si a chvíľku len sedela. Čakal som, že vstane a odíde alebo začne plakať. Nič také sa nestalo. Pozerala na mňa a opýtala sa, či niekoho nemám a čo si o nej myslím, keď len tak ku mne išla. Ponáhľal som sa ju ukľudniť. „Nemám žiadnu, naozaj. Mám teba! A nič zlé si nemyslím, veď to som ťa ja očaroval, aby si sem prišla!“ Usmiala sa a uvoľnila.

Vstala a vyzliekla sa, šaty hodila do kresla. Urobil som to isté. Kľačal som a bozkával jej kolená. Prišiel však čas, aby ich zovretie povolilo (nadržaný,nadržaný). Opatrne som skúsil, išlo to a ja som sa vsunul medzi ne. Cítil som vôňu nadržanej ženy (nadržaný, nadržaný jak fras). Stiahol som ramienka na podprsenke a popasoval sa s uzáverom vzadu na chrbte. Musela to urobiť sama, lebo sa mi to nedarilo. Keď ju rozopla, vyskočili zo zovretia dve krásne rozhojdané kozičky. Úchvatný pohľad! Nikto by neodolal a neverím, že by dáky chlap
skúsil odolať. Zobral som ich do úst, do rúk, robil som si s nimi čo som chcel. Bola to kvalita first class. Opäť tá dokonalá súmernosť, krásny tvar, na moje estetické cítenie sa dá spoľahnúť. A na dotyk zistenie, že čo bolo na pohľad krásne, je na dotyk úžasné. Pritlačím,
zapruží a takmer mi z ruky vyskočí. Vezmem jeden do úst a láskam sa s ním a súčasne mi je ľúto, že ho nemôžte vidieť celý. Tak sa pre zmenu pozerám a zas ma núti zovrieť ho a hniesť a zobrať jeden do úst.
Môj krásny rovnako nadržaný protipól ochkal, achkal a objímal mi hlavu. Pri týchto striedavých činnostiach sa mi rozum zakaľoval, mäkkol mi mozog a tvrdol mi dravec.

   
                                                                                                           To be continued

Citlivý a odvážny gentleman

Na námestí som bol presne. Čakal som asi päť minút, keď sa objavila. Mala na sebe čiernu pelerínu, vlasy vyčesané a zviazané do uzla. Vyzerala staršie ako v práci. Ospravedlnila sa za meškanie.

Dal som jej ružu. Trocha ju to zneistilo. V duchu som si nadával do blbcov, že som ju neodhadol. Chytro som si vymyslel historku o babičke, ktorá predávala na rohu kvety, bola celá uzimená a prišlo mi jej ľúto. Tak som kúpil od nej tie zvyšné kvety, aby mohla ísť domov.(citlivý) „A kde sú zvyšné kvety?“zaujímala sa. „Hmm, zaniesol som ich do kostola. (Hmmm??) Zobral som len jednu pre teba! Pardon, pre vás!“ „Nič sa nestalo, to je ok, veď mi kľudne tykajte.“ „No to je výborné, tak potom musíš tykať aj ty mne, ok?“ hneď si na to vypijeme, tešil som sa, ako ju budem môcť pri tej príležitosti bozkať.

Vošli sme do reštaurácie a hneď sme dostali stôl . Zobral som ju za ruku a viedol pomedzi stoly. Odsunul som jej galantne stoličku a keď si sadala, spýtala sa ma, čo s ružou. Hneď som kývol na čašníka, ktorý sa už k nám šinul aj tak. (gentleman)

Prezerala si jedálny lístok a ja som si prezeral ju. Mala oblečené akési dvojvrstvové šaty, čiernej farby, horná vrstva z priesvitného materiálu. Napadlo mi, že škoda tej priesvitnosti, keď je aj tak všetko skryté. „Prečo na mňa nechcela zapôsobiť? Nechcela byť sexi?“ Namaľovaná bola veľmi jemne, ale ružový lesk opäť nechýbal. Na krku mala nejakú perlovú  bižutériu, perly tesne omotané okolo krku. Povedala mi, čo jej mám objednať a ospravedlnila sa, že musí odskočiť na „dámy“. Keď som pozeral, ako odchádza, uvedomil som si, že tie šaty sú sexi. A dokonca veľmi, veľmi sexi. Spodný materiál jej hladko obopínal postavu a ukazoval jej perfektné krivky. Rozparok na zadnej strane sukňovej časti pri chôdzi odhaľoval nohy do zaujímavej výšky. Predná časť šiat bola ozdobená voľne prehodeným naaranžovaným zriaseným šálom z priesvitného materiálu. Keď sa vrátila, dala si ho dole a vložila do kabelky. Až vtedy som zbadal dekoltáž. 
Ach, nebol som schopný odvrátiť zrak, pohľad to bol nádherný. Bol to pomerne hlboký dekolt, aký býva na dámskych korzetoch. Horná priesvitná vrstva však dávala tomuto odevu  punc
 koketnej cudnosti. Keď odložila ten mätúci  šál,  objavili sa  nádherne sľubné oblinky. Ten pohľad ma potešil a povzbudil.

Jedlo bolo vynikajúce. Tešilo ma, že nie je z tých báb, ktoré jedlo popreháňajú po tanieri, pocvičia s ním a nakoniec ho ani do úst nevezmú. Chutilo jej aj papaníčko aj vínko. Zhovárali sme sa o všeličom. Spomenul som jej naše tykanie, na ktoré sme si nepripili. Veselo povedala „Tak to poďme napraviť“ a nádherne našpúlenými ústami mi ponúkla bozk. Najprv sme si štrngli a potom sme sa pobozkali. Mal som sto chutí vopchať môj jazyk do jej úst, ale čosi ma odradilo. Aspoň nemala pocit, že robím nátlak, že dobiedzam. Ale možno by to vyšlo. To mi preblesklo hlavou, keď som sa od nej odtiahol. Usmiala sa a dopila pohár. Akosi rezignovane. Pozeral som na ňu a cítil som, že jej telo vysiela rovnaké frekvencie ako moje. Skúsil som ju objať. Fajn! Pritiahol som si ju bližšie. Fajn! Naklonil som sa k jej ústam, fááájn! Otvorila ústa. Začalo to vo mne pulzovať. Čím skôr preč odtiaľto.(odvážny, ale stále gentleman)

Vonku na ulici som ju objal a jazyk som jej vopchal do úst. Páčilo sa jej to. Pritiahla si ma a chcela ešte. Vyhovel som a skúsil som trošku ju silnejšie pritlačiť o stenu, aby som vedel, ako zareaguje na moje vzrušenie. Ale musel som sa dostať pod jej pelerínu. Jemne som odhrnul jej okraj  a pritisol sa k nej. Cítila! Vedel som, že vie! Ešte raz som ju silnejšie pritlačil a ona zavzdychala. Bolo to veľmi prijemné zistenie, ale nedalo sa zotrvať tam.

Oblizol som jej uško, vošiel som jej jazykom dnu (odvážny, odvážny) a pošepol jej pozvanie na kávu. Okamžite súhlasila, že káva sa hodí.

Zavolal som taxík a odviezli sme sa ku mne. V taxíku bola o mňa opretá, jednou rukou som ju držal okolo pása a voľnou rukou som ju jemne hladkal pod pelerínou. Vyzerala, že spí. Bál som sa, že si to rozmyslí, kým nás taxík dovezie.

                                                                             To be continued



 

Rafinovaný

Obaja sme sa snažili sústrediť na problém a prísť na ten zádrheľ. Čumeli sme do tých papierov, ale videli sme v nich len čiary, ktoré sme vlastne ani nevnímali. Zaujímavé bolo iba to, že tie priame čiary vo výkresoch sa mi začali prehýbať a nadobúdať tvar kriviek Gabikiných bokov. Pozrel som do šéfovej tváre a videl som, že je tiež diametrálne vzdialený od daného problému. Jeho pohľad upretý na jedno miesto bol zasnívaný a čiary, ktoré videl on, predpokladám, kopírovali krivky Gabikých pŕs. Ešteže nemáme spoločnú hlavu, lebo by sme sa kvôli tým predstavám pobili. „Tk toto nemá význam. Treba to zabaliť“.Šéfsúhlasil okamžite, ako som návrh vyslovil.

Vstal a otvoril skrinku so šnapsom. Ani sa neopýtal, vybral z nej fľašu whisky, dva poháre a nalial nám obom. Potrebovali sme to. Alkohol stekal dole hrdlom a lahodne pálil. Konečne nový silný pocit. Pozreli sme na seba a vedeli sme, na čom sme. Počarila nám tá tigrica. Dali sme ďalšieho panáka do krvného obehu. Zbalil som výkresy a šéf si ich založil kdesi na spodok do šuflíka.

Vyšiel som z miestnosti šéfa a bol som v Gabikinej. Gabika stála na špičkách a pokúšala sa vložiť do hornej police modrý šanón. Zase som mal pred očami tie ladné krivky. Priskočil som jej na pomoc, aby jej šanón nevypadol z rúk. Skoro sa stratila medzi mnou a policou, o ktorú som ju pritlačil (rafinovaný). „Prepáčte, slečna, neublížil som Vám?“ Mal som dôvod chytiť ju za ruku, dotýkať sa jej.“Nie je mi nič“ usmiala sa krásne ako víla „ďakujem vám, že ste mi pomohli.“ Usmievala sa aj očami. „Pomohol som? Ja som vám pomohol...aha! Že som vám zasunul ten ... no, to nič . Veď ja ...“ som sa z tej krásy akosi zakoktával. Ja by som jej zasunul všetky šanóny, keby chcela a keby chcela, jooj, zasúval by som aj iné potrebné (môžme tomu vravieť hoci aj dokumenty) dokumenty. „Prepáčte mi, že som sa nepredstavil. Ja som ..., ale volajte ma Leo.“ „Ja som Gabriela X, môžte ma volať Gaba, Gabika, alebo ako chcete.“ Chytil som jej ruku, zodvihol ju k perám a pobozkal som ju. Mala v tvári rumenec, bola taká mladučká, svieža, neodolateľná. „Gabika, kedy si urobíte prestávku na obed? Chcel by som vás pozvať, aby som mal šancu napraviť zlý dojem, ktorým som na vás zapôsobil.“ Začala ma presviedčať, že dojem nebol zlý, veď sa nič nestalo.

Nemohol som ju nechať hovoriť a riskovať, že príde na moje zámery alebo že príde niekto cudzí do miestnosti a ostanem bez šance na rande s ňou. „Prepáčte Gabika, uvedomil som si, že cez obed nie som voľný, ale mohli by sme ísť spolu na večeru. Neodmietnite ma, prosím. Stretnime sa o šiestej na Hlavnom námestí, dobre?“ Už som bol pri dverách, takže som jej nedal šancu odmietnuť ma (rafinovaný).

                                                             To be continued



 

Gabika

Dnes som bol pracovne v kancelárii svojho šéfa, preberali sme dosť dôležitú vec, ale on sa stále nevedel sústrediť tak, ako by sa patrilo. „Myslím, že by to chcelo kávu. A ak môžem, tiež si dám“ navrhol som mierne. Šéf ohlásil svojej sekretárke naše želanie a o malú chvíľku ma vôňa kávy pošteklila v nose.

Hlavu som z papierov vystrčil až vo chvíli, keď mladá štíhla ruka kládkla šálku vedľa mňa. Chcel som sa poďakovať. Otočil som sa za rukou a uzrel som krásnu , krásnu tvár. Tmavé gaštanové vlasy sa jej vlnili okolo anjelskej tváričky. Jej obočie i nos vyzerali akoby boli vymodelované podľa osi súmernosti. Nos bol bezchybný. Po takom túžieva nejedna solventná madam ochotná zaplatiť za jeho vymodelovanie nehorázne sumy. Oči dávali jej tvári výraz... boli to dve tigrie očká, oči dravej inteligentnej mačky, alebo skôr dravej šelmy. Ústa mala namaľované ružovkastým leskom a pri pohľade na ne ma pochytila túžba prisať na ne tie svoje. Celý jej make-up bol pôvabný a dotváral celok. Celok mal tuším tie správne tvary, ktoré pozná každý chlap z časopisov a svojich snov. Žiadna vychrtlá modelka to veru nebola. Bola to nádherne vymodelovaná silueta, svalová hmota so všetkým na správnom mieste, so všetkými tými opojnými ženskými tajomstvami pod módnymi handrami. Bol som očarený a na sekundu som sa nezmohol na slovo. Nevedel som o nej nič, netušil som, že šéf má novú sekretárku. Poďakoval som za kávu a nehanebne som si ju prezeral. Som chlap a estét. Krásna baba je pre mňa umelecké dielo prírody, ktoré si zasluhuje moju pozornosť a obdiv. Ale ak sa to pôvabné stvorenie k vám priblíži tak, že musíte vdychovať jej vôňu, cítiť všetky jej šťavy tvoriace jedinú omamnú kompozíciu, že vnímate vlhkosť jej pokožky, z ktorej na vás sála jej teplo, to už ide posvätná úcta a obdiv ku kráse bokom. Zmocňuje sa vás čosi neovládateľné, niečo, čo vo vás drieme už dávno, niečo , čo ste zdedili po svojich predkoch z praveku, čo vás núti dravo ju uchytiť a odniesť si ju niekam do samoty. Toto čosi vám tak bičuje zmysly, že prestávate uvažovať ako civilizovaný človek, máte problém ovládnuť svoje konanie a cítite neskutočné napätie kdesi v oblasti slabín a tuhnutie nielen vášho odhodlodania získať ju len pre seba, ale cítite ,že tuhnete, že kameniete v najcitlivejšej partii vášho tela.

Šéf pozeral na mňa a usmieval sa. „Gabika, ďakujem, zavolám, keď budem potrebovať“ povedal jej a stále pozeral na môj užasnutý ksicht. Konečne som z nej odtrhol oči a pozrel na neho. Usmial sa ešte viac. Napadlo mi, či Gabika nie je tým dôvodom, pre ktorý sa môj šéf nevie na nič sústrediť. Váľal som obdivné a uznanlivé grimasy poza odchádzajúcu Gabiku.

Pri dverách Gabika zastala, napriahla svoju krásnu ruku za kľučkou a v tej chvíli sa veci z tácky zosypali na zem. Ladne sa prehla v páse a zdvíhala cukorničku. Pohľady nás obidvoch boli zaostrené na jej krásne štíhle nohy, ktoré sa končili kdesi pod krátkou sukničkou s nádhernými oblinkami. Zazdalo sa mi, že sa pod ňou zaleskol kúsok bieleho saténu. Vstal som, až som sa sám sebe čudoval. Blížil som sa k nej , oči upreté na ňu. Ona si medzičasom kľakla, a začala zhŕňať rozsypaný cukor. V tej polohe na kolenách bola rovnako pôvabná ako pred chvíľou, ba ešte viac. Mal som nutkanie pohladiť ten krásny oblý zadoček, sukničku vyhrnúť a na tom tajnosľubnom mieste uväzniť môjho neposlušného dravca, ktorý má celého ovládol. Kľakol som si k nej a zhŕňal som už zhrnutý cukor z podlahy. Vdychoval som jej vôňu, cítil som nebezpečné feromóny, ktoré vystupovali zpopod krátkej sukienky a prestupovali jej oblečením. Pomohol som jej postaviť sa a pritom som sa nenápadne dotkol jej pŕs. Účinok bol okamžitý. Videl som ho v jej očiach, ktoré sa zaleskli a tigríča slabučko zapriadlo. Cítil som v tom dotyku prísľub nekonečných pôžitkov. Usmiala sa, poprosila o prepáčenie a zmizla za dverami.

Mimovoľne som si skontroloval prednú časť nohavíc, príliš úzky strih na takéto situácie. Sadol som si ku káve, šéf ma pozoroval.

„Kde si ju vyhrabal, prosim ťa?“

„To je baba, čo? No, povedz! Veď som videl , ako si ju hltal “

„Áno, je na zjedenie. Aspoň viem, prečo sa nemôžeš sústrediť na prácu. Už začínam byť na tom rovnako ako ty.“

 

In flagranti

Do školy som chodil rád. Aj ma to bavilo, ale hlavným dôvodom bola ona. Chodili sme na rovnakú fakultu. Každý z nás študoval síce niečo iné, ale škola bola na jednom mieste, vídavali sme sa často. Niekedy som sa uchyľoval aj k tomu, že som prišiel potajme nakuknť, či je na prednáškach a vedľa koho sedí. Chcel som s ňou byť čo najčastejšie, čo je dosť pochopiteľné, myslím, keď je človek zamilovaný. Ona niekedy nemala čas a mňa trápila žiarlivosť. Nevedel som , na koho mám žiarliť, ale zožieralo ma to.

Ale študoval som. Študoval som svoj odbor a popri tom som študovala rôzne knihy, ktoré ma mali naučiť sexu, milovaniu, zdokonaliť techniky a prečítať si ženu, naučiť sa ju pochopiť. S tými predchádzajúcimi babami to bolo vcelku jednoduché, trvalo to väčšinou veéľmi krátko z mojej strany a nemal som žiadnu potrebu si ich k sebe prippútavať. Toto ale bolo úplne o inom. Kdekoľvek som bol, kamkoľvek som sa pohol, všade som ju mal so sebou, bola v mojej mysli, bola súčasťou môjho vedomia i podvedomia.

Pátral som po všeliakých možnostiach “ KDE? a pásol po všeliakých príležitostiach KEDY?”
len aby som s ňou mohol byť osamote niekde v príjemnom prostredí. Bol som ňou úplne posadnutý. A zachutil mi sex. Chcel som vyskúšať v praxi všetko, čo som si naštudoval teoreticky. Problémom teda bolo miesto. Posielať rodičov do divadla každú chvíľu sa nedalo a môj sexuálny apetít rástol a rástol. Navyše som si s nimi prestával rozumieť, pretože sa mi videlo, že pričasto bývajú doma a keď konečne niekam vyrazili, zas tam boli prikrátko.

Túžil som aspoň po malej garsónke, ktorá by mňa a moju krásku schovala pred svetom a umožnila nám pikantné radosti vzťahu v dvojici. Predniesol som rodičom svoje želanie. Nepochodil som. Predniesol som svoju túžbu bratovi, pochopil. Dohodli sme si pravidlá a raz alebo dvakrát týždenne sme sa mohli stretávať s mojou láskou v bratovom jednoizbovom byte. Podmienkou bolo, že byt musíme vyupratovať a uvariť.

Zrazu bol svet krásny, všetko bolo úžasné. Upratovať som sa naučil trocha doma, takže mi to problémy nerobilo. Kým prišla moja Okaňa, bolo upratané. Problém však bol v tom, že ani ona, ani ja sme nevedeli variť. Prihlásiť sa do kurzu to bolo na dlhé lakte a okrem toho času nebolo nazvyš, lebo škola si žľiadala svoje a veľa času išlo na náš vzťah a naše chúťky. Ale aspoň sme sa už nemuseli stískať pod bránami, alebo vo výťahoch, narýchlo sa milovať v mojej izbe, kým prišli rodičia z práce.

Kúpili sme zopár kuchárskych kníh a Okaňa ich študovala. Niekedy ju tak zaujali tie farebné stránky, že zabúdala na mňa. Vtedy som ju musel rafinovane primäť k tomu, aby ju samotné jej telo odpútalo od farebných obrázkov kulinárskeho umenia. Podkutý teóriou som bol dobre, bol som ochotný skúšať všetko možné a darilo sa mi to.

Spomínam na jeden “výlet” do nebeských výšin, keď ležala nahá na posteli a opäť mala nos strčený v receptoch. Bez slova som začal akciu útokom na najbezbrannejšie miesto jej tela. Tá jazýčková akcia ju ochromila, cítil som jej rastúce napätie a očakávanie. Prstami kŕčovito stískala plachtu, napnutá ako luk Robina Hooda. Neexistoval ani priestor ani čas, iba ten pocit vzletu a závrate z neho. A potom modlenie “Ááách ..Bože..ešte...ešte “

Neviem, ako dlho tam brat stál, ale keď som ho zbadal, bol červený v tvári a neschopný vydať zo seba čo len hlások. Prišiel skôr domov, lebo sa musel pobaliť . V poslednej chvíli ho šéf potreboval so sebou na služobnú cestu a on nedokázal odmietnuť.

Po "FUNUSE" sa diali veci

Nemala rada čokoládu. Teda nie že by ju nezjedla, ale jej nechýbala, alebo po nej netúžila. Aj v tom bola nezvyčajná. Všetky predchádzajúce baby mali čokoládu rady. Jej som nosil oriešky. Zistil som, že ich má rada, keď som jej priniesol orieškovú Milku. Po rozbalení hneď vylúpla oriešok, slastne ho pochrumkala a čokoládu dala do úst mne. Potom sme sa bozkávali. Také to boli sladké bozky... do slova a do písmena.

Raz som jej priniesol pistáciové... boli slané. Boli fakt mňamové, ale bol po nich smäd. Zašli sme do Funusa, lebo sme práve prechádzku mali po Horskom. Pivo bolo správne, bodlo. Chutilo jej. A nejako ju rozvravelo, začala väčšmi štebotať, bola akási veselšia, čo ma fakt potešilo. Túlil som sa k nej a objímal ju okolo pliec, občas som sa úchytkom nenápadne dotkol jej predností. Vzbudzovala túžbu. Musela to cítiť. Bál som sa, že to vie každý naokolo, že budem na posmech. Ešte som so žiadnou nikdy naozaj nič nemal. Bál som sa aj toho, že keby prišlo na lámanie chleba, budem neohrabaný a trápny. Bál som sa jej povedať, ako po nej veľmi túžim, bál som sa, že ma odmietne, bál som sa, že to nebudem vedieť, bál som sa, že ma potom vysmeje, keby ma náhodou neodmietla, bál som sa,že ..... no bál, ale chcel som to.

Z Funusa sme sa náhlili, lebo začalo hrmieť. Utekali sme sa skryť do búdy na zastávke trolejbusu,
ale dážď sa spustil tak rýchlo, že sme premokli do nitky. Pritúlil som si ju k sebe, ako keby som ju mohol vysušiť. Vlasy mala prilepené na čele, z obočia jej kvapkala voda. Zdvihla ku mne svoj zelený pohľad a určite vedela, že ju milujem. Usmiala sa a povedala, že je zima. Šúchal som jej ruky, chrbát, aby som ju zahrial a mne bolo šialene horúco. Vôbec som nemyslel na to, že by som mohol byť trápny, že by ma mohla odmietnuť a uraziť sa, jednoducho som sa jej začal dotýkať. Všade, kde sa dalo. Tie dotyky priam pálili. Ako keby som chytil do rúk dva žeravé granáty pred výbuchom. Chveli sa a do stredu dlaní mi chceli svojimi stvrdnutými hrotmi vyvŕtať jamu. Odistený granát sa nesmie pustiť z ruky a ja som mal dva. Nepustil som ich ani keď prišiel trolejbus. Len som Helenu zatlačil telom viac do tmy. Tá mokrá blúzka sa rozopínala ťažko, ale vedel som, že stačí len chcieť. A ja som chcel a vedel som už, že chce aj ona. Bol to úžasný prvý pocit, dotýkať sa granátov len tak, nie cez látku. Nevidel som ich v tej tme, ale chutili božsky. Pochutnával som si na nich slastne. A bol som úplne, ale úplne smelý. Stiahol som ju k sebe na lavičku, posadil som si ju oproti sebe obkročmo a v svetlách ďalšieho prichádzajúceho trolejbusu som si stihol prezrieť narýchlo tú obnaženú krásu pred sebou. Pritiahol som ju k sebe, aby cudzie oko nič nezazrelo. Cítil som, ako jej rýchlo bije srdce, cítil som ho pod rukou, nádherne búšilo a jej feromóny mi dráždili zmysly do nepríčetnosti. Vôbec som sa nezamýšľal nad tým, čo a ako mám spraviť, ako mám postupovať. Nebolo to treba. Stačilo pár dotykov úplne poslepiačky a vznášali sme sa niekam preč do výšin.

To, čo som cítil, sa nedá slovami opísať, preto sa ani nebudem o to pokúšať. Odvtedy som po nej túžieval ešte viac ako zvyčajne. Krásna zvonka, slastná zvonka i z vnútra. Mohla si ma ochočiť, keby chcela. Zobal som jej z ruky. Vzdával som vďaku nebesiam, že mi ju poslali.

Moja prvá skutočná

Bolo to pred mojím nástupom na vysokú školu. Letná brigáda. Mal som sa prihlásiť na intráku, kde bolo centrum pre všetkých študákov. V akejsi miestnosti plnej ľudí si ma odfajkli. A ona tam tiež bola a vraj si ma všimla. Normálne som neveril. Skúsil som sa presvedčiť. "Ja som sa pri tej evidencii pýtal niečo, také nie celkom bežné, tak ak....." "Áno, pýtal si sa na nejakého chalana, či už sa bol prihlásiť, vraj kamarát."  Tak to ma úplne vykoľajilo, lebo presne to som sa pýtal. A ona si ma všimla. Len tak si ma všimla, ba dokonca si zapamätala, čo som sa pýtal. "Wau!" zajásal som v duchu.

Bola odo mňa staršia, ale nevyzerala staršie. Hmm, prečo v minulom čase? Je odo mňa staršia, ale nevyzerá staršie. Vyzerá nádherne. Keď ju pozorujem, neviem sa jej nabažiť, neviem, čo mám obzerať  skôr. Či jej krásne dlhé nohy, alebo krásne lesklé dlhé vlasy, alebo jej nádherné črty tváre. Páči sa mi celá. Vtedy som ju potajomky pozoroval hneď, ako som ju zbadal prvýkrát. Bolo to v jedálni. Energicky vysvetľovala niečo po nemecky skupine hlučných študentov z Nemecka. Potom sa spolu smiali a ja som chvíľu nevnímal okolie, lebo som po nej veľmi zatúžil. Vtedy som si zaumienil, že sa s ňou v každom prípade zoznámim.

Večer som na ňu myslel, keď som ležal na posteli a zaspával som s predstavou, že leží vedľa mňa a dotýka sa ma. Áách. Ach a tie sny potom...! Skoro celý týždeň  sa mi nepodarilo stretnúť  sa s ňou a prehovoriť. Vždy mala okolo seba dáku partiu. Večne na nej viseli dáki chalani, večne sa pretekali v tom, aby si ich všimla. Snažili sa byť vtipní, zaujímaví. Srali ma. Srali ma všetci, ktorých si všímala ona a srali ma aj tí, ktorí sa pred ňou predvádzali. Nádherný smiech.. Krásne rozprávala, krásne sa pozerala, krásne sa smiala a ak, tak asi aj krásne plakala. Keby spala v mojej posteli, ani by som nedýchal, aby som ju nezobudil, aby som sa mohol na ňu stále dívať. Neschádzala mi z mysle a niekedy som sa bál, že sa mi nepodarí k nej priblížiť. Bol som zamilovaný ako študent. A bol som študent, tak som mal na to právo.

Podarilo sa mi to v nedeľu. Ukecal som pár chalanov zo svojej skupiny, aby sme ju pozvali, Že  si pôjdeme niekam sadnúť. Neverili, že pôjde a ja som si tiež  nebol istý. Ale nemala žiadny program, pozvanie prijala, bola veľmi milá a priateľská. Odprevadili sme ju všetci, ale musela cítiť, že mne sa páči najviac, že som z nej úplne v nebi. V tú noc som objímal vankúš a dával som mu francúzske bozky. A musel som .... si pomôcť aj inak, lebo milovanie s ňou bolo zatiaľ v nedohľadne.

Keď sa nám brigáda skončila, bolo mi smutno, nemal som šancu ju vídať. Všetci sme sa zišli na jednom mieste a lúčili sme sa. Bál som sa, aby sa mi nestratila, a aj keď som sa bál aj toho, že budem trápny, skúsil som. Prišiel som k nej a spýtal sa jej, či sa na začiatku semestra so mnou môže niekde stretnúť. Udivene na mňa pozrela nádherným zeleným pohľadom a opýtala sa kvôli čomu. Bol som silný chlap, nemohol som cúvnuť pod ťarchou jej obyčajnej otázky. Tiež som si mohol niečo normálne vymyslieť, ale zabľabotal som len, že sa prejdeme po historickom centre a trocha pokecáme. Usmiala sa tak, že som sa roztápal a bál som sa, že na mne vidí každý záchvev môjho jasajúceho srdca. Pobozkala ma na líco a ja som sa stal imobilným. Cítil som jej vôňu a jej vlasy ma pošteklili na pokožke.

Celý zvyšok leta ma nezaujala žiadna iná baba. Chodili sme s kamošom na kupko a ako bývalo našim zvykom, hodnotili sme baby. Bodovali sme ich. Desať  som nedal ani jednej. Desinu mám len pre Helenu. Ukázal som ju Ivanovi. Cvakol som ju párkrát, keď to nevidela a veľakrát, keď mi aj zapózovala. Ibaže pri tom pózovaní ­vždy vystrúhala nejakú grimasu, a mne sa páčila najviac, keď bola prirodzená. Ivan povedal, že Helena je krásne deco a ja som mohol len súşhlasiť. A chcel som to deco, no vedel som, alebo skôr tušil, že je to žena. Veď bola so mnou v posteli každú, každučkú noc, zaspával som s jej obrazom. Preonanoval som sňou zvyšok tých dlhých prázdnin až do začiatku semestra.