Monday 27 November 2006

Gabika


Dnes som bol pracovne v kancelárii svojho šéfa, preberali sme dosť dôležitú vec, ale on sa stále nevedel sústrediť tak, ako by sa patrilo. „Myslím, že by to chcelo kávu. A ak môžem, tiež si dám“ navrhol som mierne. Šéf ohlásil svojej sekretárke naše želanie a o malú chvíľku ma vôňa kávy pošteklila v nose.

Hlavu som z papierov vystrčil až vo chvíli, keď mladá štíhla ruka kládkla šálku vedľa mňa. Chcel som sa poďakovať. Otočil som sa za rukou a uzrel som krásnu , krásnu tvár. Tmavé gaštanové vlasy sa jej vlnili okolo anjelskej tváričky. Jej obočie i nos vyzerali akoby boli vymodelované podľa osi súmernosti. Nos bol bezchybný. Po takom túžieva nejedna solventná madam ochotná zaplatiť za jeho vymodelovanie nehorázne sumy. Oči dávali jej tvári výraz... boli to dve tigrie očká, oči dravej inteligentnej mačky, alebo skôr dravej šelmy. Ústa mala namaľované ružovkastým leskom a pri pohľade na ne ma pochytila túžba prisať na ne tie svoje. Celý jej make-up bol pôvabný a dotváral celok. Celok mal tuším tie správne tvary, ktoré pozná každý chlap z časopisov a svojich snov. Žiadna vychrtlá modelka to veru nebola. Bola to nádherne vymodelovaná silueta, svalová hmota so všetkým na správnom mieste, so všetkými tými opojnými ženskými tajomstvami pod módnymi handrami. Bol som očarený a na sekundu som sa nezmohol na slovo. Nevedel som o nej nič, netušil som, že šéf má novú sekretárku. Poďakoval som za kávu a nehanebne som si ju prezeral. Som chlap a estét. Krásna baba je pre mňa umelecké dielo prírody, ktoré si zasluhuje moju pozornosť a obdiv. Ale ak sa to pôvabné stvorenie k vám priblíži tak, že musíte vdychovať jej vôňu, cítiť všetky jej šťavy tvoriace jedinú omamnú kompozíciu, že vnímate vlhkosť jej pokožky, z ktorej na vás sála jej teplo, to už ide posvätná úcta a obdiv ku kráse bokom. Zmocňuje sa vás čosi neovládateľné, niečo, čo vo vás drieme už dávno, niečo , čo ste zdedili po svojich predkoch z praveku, čo vás núti dravo ju uchytiť a odniesť si ju niekam do samoty. Toto čosi vám tak bičuje zmysly, že prestávate uvažovať ako civilizovaný človek, máte problém ovládnuť svoje konanie a cítite neskutočné napätie kdesi v oblasti slabín a tuhnutie nielen vášho odhodlodania získať ju len pre seba, ale cítite ,že tuhnete, že kameniete v najcitlivejšej partii vášho tela.

Šéf pozeral na mňa a usmieval sa. „Gabika, ďakujem, zavolám, keď budem potrebovať“ povedal jej a stále pozeral na môj užasnutý ksicht. Konečne som z nej odtrhol oči a pozrel na neho. Usmial sa ešte viac. Napadlo mi, či Gabika nie je tým dôvodom, pre ktorý sa môj šéf nevie na nič sústrediť. Váľal som obdivné a uznanlivé grimasy poza odchádzajúcu Gabiku.

Pri dverách Gabika zastala, napriahla svoju krásnu ruku za kľučkou a v tej chvíli sa veci z tácky zosypali na zem. Ladne sa prehla v páse a zdvíhala cukorničku. Pohľady nás obidvoch boli zaostrené na jej krásne štíhle nohy, ktoré sa končili kdesi pod krátkou sukničkou s nádhernými oblinkami. Zazdalo sa mi, že sa pod ňou zaleskol kúsok bieleho saténu. Vstal som, až som sa sám sebe čudoval. Blížil som sa k nej , oči upreté na ňu. Ona si medzičasom kľakla, a začala zhŕňať rozsypaný cukor. V tej polohe na kolenách bola rovnako pôvabná ako pred chvíľou, ba ešte viac. Mal som nutkanie pohladiť ten krásny oblý zadoček, sukničku vyhrnúť a na tom tajnosľubnom mieste uväzniť môjho neposlušného dravca, ktorý má celého ovládol. Kľakol som si k nej a zhŕňal som už zhrnutý cukor z podlahy. Vdychoval som jej vôňu, cítil som nebezpečné feromóny, ktoré vystupovali zpopod krátkej sukienky a prestupovali jej oblečením. Pomohol som jej postaviť sa a pritom som sa nenápadne dotkol jej pŕs. Účinok bol okamžitý. Videl som ho v jej očiach, ktoré sa zaleskli a tigríča slabučko zapriadlo. Cítil som v tom dotyku prísľub nekonečných pôžitkov. Usmiala sa, poprosila o prepáčenie a zmizla za dverami.

Mimovoľne som si skontroloval prednú časť nohavíc, príliš úzky strih na takéto situácie. Sadol som si ku káve, šéf ma pozoroval.

„Kde si ju vyhrabal, prosim ťa?“

„To je baba, čo? No, povedz! Veď som videl , ako si ju hltal “

„Áno, je na zjedenie. Aspoň viem, prečo sa nemôžeš sústrediť na prácu. Už začínam byť na tom rovnako ako ty.“



 

3 comments:

sas said...

Uff! Plutas, nie si ty nahodou Matkin? :)
Ma to stavu :) ale ak taka gabika existuje, tak potom ... su vsetci muzi jej vydani na milost a nemilost´ a iba tí, ktorých si ona nevyberie dokazu byt nutene verni?
Ty asi vies, co mi viri hlavou, vsak?

pluto said...

:D nie som ved vies
Nedavno si pisala ze mam napisat nieco nove tak som posluchol :D a urobil som toho naraz viac.
Ale ty predsa vies ze tam musi byt chemia :D nie? Ano viem, co ti viri v hlavicke asi. bude ok :) neboj

ninka said...

aj mne sa to podoba na matkina :DD trochu