Rozlúsknutie

Jednu ruku som jej vložil pod kolená, druhú popod pazuchy, zodvihol som ju a odniesol si ju do spálne. Sladký náklad som zložil do postele len tak naprieč. Ostala a čakala na mňa. Vošiel som jej medzi kolienka a bozkával vnútorné strany stehien. Najradšej by som ju bol ihneď rozlúskol, ale taký oriešok si treba vychutnať a pomaly ďalej zájdeš, ako sa vraví.

Nohavičky som sťahoval veľmi isto, roľovali sa mi samé pod rukami. Zvodne vystrčila panvu a nadvihla riťku (skoro som umrel od toho pohľadu) a stiahol som ich z bokov. A ten pohľad, keď ohla nôžky v kolenách, aby som jej ich mohol vyzliecť , tak ten jakživ nezabudnem. Bol nádherný. Nemyslím len ten detail, ale celkový pohľad. Vzrušilo ma to tak, až to bolelo.

Podložil som jej riťku rukami a začal som lízať, bozkávať a sať, chvíľkami som skontroloval situáciu celkovo a opäť sa venoval lízatku. Lízatko krásne reagovalo, cítil som rastúce napätie v jej tele. Kolenami mi stlačila hlavu a ja som robil, čo sa dalo v tomto krásnom väzení. Po chvíli tejto zjavne aj jej príjemnej činnosti som získal pocit, že mi niečo naznačuje, lebo zovretie kolien povolilo. Kľačal som a môj dravec to už nemohol vydržať, nasmeroval sa tam kam ho to volalo, vábilo. Vkĺzol dnu úplne pomaličky pomaly, žeravený potláčanou túžbou. Bol dnu, zavrtel sa a opäť sa mu žiadalo von. Vybral som ho von úplne. Bol to opäť pohľad hodný zapamätania. Mám ho rád, páči sa mi. Páči sa mi pozorovať, keď sa stráca v tej sladučkej dutinke, cítim ako si razí cestu dnu, napred a ona ho zo všetkých strán tesne objíma. Chvíľku tam dnu opäť robí prieskum a moje ruky sa naťahujú k jej prsiam, ktoré si tiež zaslúžia kopec pohľadov a kopec sladkých nežností. Naše telá si začali na seba zvykať, rešpektovať sa a zosúľaďovať. Chvíľu som ju takto miloval v tejto misionárskej polohe. Začala skvele spolupracovať panvou, vzdychala, bola napätá ako strunka. Pohojdával som sa na nej. Objal som jej stehno a zodvihol ho, aby sa môj dravec mohol prebojovať ešte ďalej. Vzdychala tak krásne, nahlas, z toho všetkého som prichádzal o rozum. Myslel som, alebo nemyslel ? že už som niekde mimo obyčajnej zemskej sféry.
Začal som mimovoľne zrýchľovať, ale dala mi signál, že mám vydržať. Vydržal som to rád. Opäť som ho vytiahol z ulitky a len tak som sa začal s ulitkou hrať rukou, skúmať jej nádherné zákutia a čochvíľa som ju poláskal perami alebo jazykom. Onedlho sa dravec dral opäť dnu a nik mu v tom nemohol brániť. Kľačal som a držal ju zospodu za riťku. Skvelá práca panvou, venušin pahorok, krásny bielučký hladučký sa rytmicky nadvihoval a odvádzal moju pozornosť od nadhadzujúcich sa prsníkov.

Rozlúsknutie bolo blízko. Zacítil som jej sladký kŕč, na chvíľu stuhla, aby sa vzápätí spustila záplava pulzujúcich zovretí. Pritlačila môj zadok rukami k svojmu jódlujúcemu sladulinkému oriešku, aby som zastal, čo bolo ťažké, lebo jej objímajúca lávová ulitka tak oblažovala a vykrúcala dravca, že sa už takmer nedokázal udržať a hrozilo, že sa odtrhne z reťaze. Potom explodoval.