Nové tváre a novotvary

Návrat z dovolenky to nie je nič iného ako stres. Na dovolenke si môžem pospať, zahýriť, uvolniť sa a robiť veci, ktoré chcem. Mám sa fajn a užívam si. Geniálne! Relax a obnova nervových buniek :-D Príjemná pohoda, láska, mier a perfektné počasie. A takto konečne zregenerovaný sa musím vrátiť späť do stresujúceho prostredia.

-Dobré ráno! Ako bolo?- nečaká na odpoveď a už mi ukazuje chrbát. Na stole mi zanecháva kopec pošty, fascikle plné shitov aj s pi-tcho-vi-na-mi, ktoré už mali byť vybavené. Dokonca to ani nepatrí ku mne!! Ale ľudia sú preč :( Z úst sa vydiera obyčajné
- Do prdele!- a listujem ďalej a obraciam tie po.....né stránky listiny a vrie to vo mne. Moje uzdravené bunky sa začínajú čudovať, prečo zrazu zase zmena a prečo ich ich majiteľ trápi, keď ich ledva uzdravil? No musím to robiť, musím sa oboznámiť so spústou vecí, ktoré sa udiali počas mojej neprítomnosti a ktoré ma čakajú. Veď sa musím zapojiť do "hnilobného procesu ":-( úplne naplno. Asi by to malo byť plynulejšie a nie ako hup do studenej vody, ale nedá sa nič robiť.

Tak som strávil idiotské dopoľudnie a keď ma kolegyňa vydurila na obed, bol som úplne mimo. Pri obede som sa dozvedel zopár firemných klepov o nových tvárach, čiže našich usilovných nových kolegoch, ktorých voláme kinderká. Zo skratky kindermenežer.

Ambiciózny sedlák (nemyslím slovo sedliak vo vzťahu k zdravému rozumu) sa na porade zapojil do už uzavretej diskusie o efektívnejšom prístupe k práci na svojom oddelení. Všetci boli takí šokovaní, až stuhli nad jeho (pozor, ide o najnovší novotvar ) "nasertivitou" (poznámka autora: slovo vzniknuté skrátením a spojením slov - naserem ťa naivitou)
- Mali by sa krátiť prestávky na obed... - a keď na neho škaredo a s nepochopením pozrel jeho nadriadený i ďalší okolosediaci, dodal "inteligentne"
- .... alebo teda ich dĺžka by bola podľa dôležitosti funkcie. Čiže nebude rovnostárstvo.-
Všetci ohúrene pozerali a kinderko, mysliac si, že zaujal návrhom, dodal pevným hlasom
- A ten, kto tú svoju pretiahne, pôjde si to zodpovedať k nadriadenému.-

:-DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD

Zlepšila sa mi nálada. Nie kvôli trapasu toho - no povedzme xoxota (novotvar prebratý od kamaráta), ale preto, že ten xoxot nie je lokalizovaný v našom kancli a ani nikde v bližšom okolí. - Teda z čoho ja už sa dokážem tešiť? - a vzápätí mi napadlo - Myslím, že dotyčný kinderko by sa skôr mal zamestnať a pózovať pred sexshopom ako živá reklama na vibrátory.-

Kedy som sa oženil, že o tom ani neviem?

V poslednej dobe sa asi roztrhlo vrece s novými ľuďmi, ktorí mi rôznymi spôsobmi prišli do cesty. Aj tu v robote, alebo nejakým spôsobom cez známych, alebo dokonca úplnou náhodou. Ak to takto bude pokračovať, budem musieť zamestnať jedného sekretára, ktorý by sa staral o moje styky :-D Konkurz na sekretárku nevypisujem, lebo moja malá maturantka (hehe, už ňou asi navždy ostane) by ma asi sfašírovala :-))) (žartujem :-))) )

Bolo by to na viac tém, takže nových z pracoviska oklebetím niekedy neskôr a zpomedzi tých ostatných si vyberám "cukrovinku" :-D najexotku .... Snáď ostatné baby prepáčia, že o nich vypisovať nejdem, lebo tie majú na to dosť rozumu. Táto nemá. " Táto je mdlého rozumu :-D" - dcéra tej panej, čo mi chodila raz do týždňa upratať byt. Nie, že si budete myslieť, že sám by som to nedokázal, alebo sa mi nechce. Ale čas je hrozne drahý a ja ho mám preflákať akýmsi upratovaním? Možno je aj pravda, že sa mi to nechce, ma to nebaví . Ale zmenilo sa to čiastočne vďaka mojej žabke a ja potrebujem už iba občas dôkladnejšie upratať.

Moja pani na upratovanie začala mať problémy s chrbticou a vykreslila mi anjela, ktorý mi bude upratovať a urobí mi všetko, čo mi na očiach uvidí. Bol som zvedavý. Pomaly som si predstavoval niečo ako Pamella Anderson, ktorej koníčkom je upratovanie.
Keď mi priviedla tú cukrovinku predstaviť, bol večer, mal som dámsku návštevu a rozkukaný film. Veľmi som sa s nimi teda nezdržiaval a po zoznámení sme sa len dohodli, že keď bude treba, vždy jej vopred zavolám.

Hneď ten piatok po zoznámení prišla bez zavolania. Zamkla sa v mojom byte a našla ju tam priateľka, ako sa prehrabuje v mojom bielizníku a narovnáva tam slipy. Bolo to trápne. Ale jej nie.
Ďalší piatok prišla podľa dohody. Keď som sa chcel dostať do bytu, nedalo sa, pretože kľúč tentokrát nechala v zámke. Chcela si pri práci oddýchnuť a zaspala. Zvonček nepočula, lebo je nahluchlá. Už som chcel volať zámočnícku službu. Potom otvorila, zobudila ju suseda, keď začala trieskať do radiatora. Hmm, že by bolo upratané? Hľadal som intenzívne stopy, no nič sa akosi nejagalo sviežosťou.
Nasledujúci týždeň zas neprišla vôbec, hoci sa sľúbila a ja som potreboval mať poriadok. Potom sme do noci riadili s žabkou namiesto randenia. Prišla v sobotu doobeda a začala mi presádzať kvety v črepníkoch. Narobila svinčík a niektoré kaktusy mi poškodila :-( Mal som veľkú chuť nakopať ju do zadku, keď som ju pristihol po návrate z nákupu. Naštvala ma. Ale ona nechápala, že kaktusy musia mať inú pôdu, iný substrát ako bežné kvety, ako muškáty, ktoré ona má doma v okne. A nemal som čas s tým niečo robiť. Taká tupá zamotaná babsňa!

Priateľka ma žiadala, aby som to s ňou skoncoval a aby som jej zobral kľúče. Sám som o tom začal uvažovať, ale keď som jej zavolal, aby prišla a počkala ma, kým prídem z práce, bol som mierne v šoku. Všetko bolo upratané, celý byt sa skvel čistotou, a to od WéCka po balkón. Lepšie, ako keď to robievala jej mama. Tak som si pomyslel, že ešte to s ňou skúsim. Cvakol som jej plat a pridal som jej takú kokosovú tyčinku, čo som mal vo vačku. Bola nadšená :-D a ja šokovaný, ako som si ju získal čokoládou. A ešte takou malou? :-O

Raz opäť došla bez zavolania uprostred týždňa. Poštárka mi práve niesla doporučený list a ona vraj umývala dvere. (Neviem prečo, lebo ráno boli čisté :-) ) Tvrdila poštárke, že je moja žena a chcela list prebrať. Poštárke sa nezdala, nemala sa ako preukázať dokladom, takže list nedostala. Len vraj vykrikovala po chodbe, že muž si to príde s ňou vybaviť. Hanba po celom dome :-( Ešte že to bolo doobeda :-D.

Bál som sa, že mi začne už liezť do postele, keď sa začala hrať na moju ženu. Ešte aby som začal kvoli nej trpieť stihomamom. Pre istotu som si dal vymeniť zámku na dverách.

Horúčavy v meste

Extrémy vládnu svetu a tomu môjmu stopercentne. Žijem na Slovensku - taká mrňavá krajina v strednej Európe s celkom vnútrozemskou klímou, peknými babami, celkom dobrým pivom, zlou politikou a dosť mizernou ekonomikou. Ale o tom všetkom nechcem. Táto naša stredoeurópska krajina sa pomaly meni, pretvára na niečo, čo je nám cudzie.

Tá klíma sa zmenila a stále sa mení, spejeme ku klíme u nás nevídanej. Počasie je šibnuté. Nenormálne horúčavy začínajú vadiť už nielen starým, postarším, strednovekým, ale už vadia aj mladej generácii (do ktorej sa ja rátam :) . Snáď už len deckám to vyhovuje, lebo im už končí škola a pri vode sa vypekať môžu celé dni. Starým a strednovekým hrozia zdravotné problémy z horúčav, možno infarkty, alebo niečo toho druhu. A nám mladým hrozí tiež všeličo. Možno tiež infarkt. Si predstavte, alebo veď to zažívate možno tiež, že idete Hviezdoslavákom, cez korzo, Obchodnou. Teplé počasie prinútilo babenky zhadzovať oblečenie a vy sa na to máte pozerať. Nie som biológ, ale priam vidím, ako krvné bunky blbnú, ako sa hmýria a fičia cievami a žilami nebývalými rýchlosťami. Zákonite vznikne vysoký tlak a to už je chorééé! Takže to je jedno zdravotné riziko.

Ďalšie zdravotné riziko si navodíte, ak idete s takou peknou babou von. Idete a po nej sa vám začnú obzerať všeliakí :-D takí, ktorým z tých pohľadov na tú vašu začne stúpať tlak. A vám samozrejme tiež. Veď čo má čo vypliešťať oči na tú vašu? Nech vypliešťa na inú! No nie? :-D
Som tak pochopil arabov, prečo tie svoje metresy zahaluju aj v ich horúčavách. Aby predsa neprišli o nervy. Ak má 5 žien a ide s nimi korzom, tak by to bolo neúnosné, aby boli len v sukienkach, tieločkach :-D Po prechádzke by skončil s nervami v kýbli, rozhádaný s celým háremom čakajúc na sanitku, ktorá ho odvezie do cvokhauzu.

A ja blbec som takto šiel ulicou s dvoma peknými babami. Kukám na jednu, na druhú a už mi tie krvné veci v tele robia nátlakové akcošky v žilách, cievach a krvných vlásočniciach. Jedna má bielu sukienku a modrý top (či ako to volajú), druhá má biele bermudy a žlté tielko, v ktorom sa mi tak páči. Lebo taký príjemný materiál a keď sa jej dotknem, aj cez tú látku cítim poklady :-D. Jedna je blonďatá, druhá tmavovlasá, ale obe rovnako priťahovali pohľady okoloidúcich mužských. No mohol som sa zblázniť :-D aj keď som súčasne bol pyšný. Veď kto mal pri sebe hneď také dve kosti?

Sadli sme si k stolu, ktorý sa práve uvoľnil. Bol pod markízou, ale úplne na okraji chodníka, kde na nás pražilo slnko. Baby si objednali šalát, ja poriadny kus mäsa s hranolkami a všetci sme túžili za chladeným nealkom. V okolí bolo počuť všeliaké poznámky, neviem, či všetci boli pripití, alebo od slnka sa im "zavajcali" jazyky. Trocha sme čakali, kým nám doniesli nápoje a po chvíli sa uvoľnil stôl pri stene v úplnom tieni. Presadli sme si tam.

Ešte sme ani poriadne nesedeli a z podniku vyšli dvaja Nemci, ktorí predtým mali tento stôl a začali sa domáhať svojho miesta. Akurát aj čašníčka priniesla naše jedlo a čakala s taniermi v rukách, ako nám jedlo naservírovať. Nemčiská zavadzali a ja som im vysvetlil, že stôl bol prázdny, považovali sme ho za voľný. Tak si môžu teraz zobrať nový plac, dve miesta sa vždy nájdu. Keď si odišli uľavovať súčasne, nemôžu sa čudovať, že ich stôl obsadil niekto iný. Čašníčka do toho začala krákať a taniere nám švacla na stôl dosť nechutne. Tým to pre ňu haslo. Nie že by tým dvom priožratým hovadám niečo povedala, asi ani nemala ako. A podľa mňa už aj tak mali nadmieru.
Jeden z Nemcov si sadol vedľa Sas a druhý si priniesol stoličku k nášmu stolu. Zle ma pochopili. Vysvetlil som im to znova a slušne.
" Du hast loses Maul! " dozvevedel som sa, hoci som presne nevedel, cítil som, že mi nadáva. Ešte ma i do riti posielal. Zase pred nich položili pivo a oni hlasným dialógom rušili naše trávenie.

Vedeli sme, že len čo dojeme, dvihneme kotvy. Ti Frickovia akoby to vytušili, snažili sa dovtedy zapárať do dievčat. Mysleli si, že baby po nemecky nevedia, keď boli ticho. Ale obe boli trochu vystrašené. Tí dvaja xuji ich očumovali a komentovali ich jednotlivé časti tela. Mal som toho dosť. Ale pritlmila ma priateľka a lepší nápad mala Sas. Začala sa veselo baviť na ich konto v angličtine. Pridali sme sa a prestali sme si tých debilov všímať. Padli im sánky, keď počuli, ako ich baby sfúkli, ako ošacovali ony ich výzor a vyjadrili sa k ich úrovni. Počúvali a snažili sa pochopiť dvojzmysly, ktoré sme im uštedrili.

Kto vie, či pochopili? Lebo my sme zaplatili a odišli inam. Tam, kde čašníci nepodávajú alkohol ožratým a len preto, že sú to cudzinci a kde je personál solidárny s normálnymi zákazníkmi. Personálu sme to povedali po slovensky, aby sme mali istotu, že rozumeli.

Osamelosť

Cez maturitný týždeň to bol obyčajný nervák. Kedysi to bolo tak, že ste sa dozvedeli, v ktorý deň maturujete, vy ste prišli, zmaturovali ste a mali ste pokoj. A teraz? Z jedného maturujete v pondelok, nervy máte vytečené, idete od zeleného stola a môžete ísť kam len chcete. No nezabudnite zase prísť v stredu ráno. To budete maturovať z angličtiny. Môžte sa dovtedy uvoľniť? Ani nápad! Veď zase sa treba učiť, predstavujete si, ako to bude na angline, telefonujete s ostatnými, čo to už majú, niečo vám radia, pýtajú sa na vaše veci, na iných, na komisiu, na otázky a tak. No aký len môže mať pocit uvoľnenia človek v tejto situácii? Akurát nervy v kýbli, žalúdok v prdeli a prdel v kresle alebo na stoličke a hlavu v tranze, plnú anglických fráz, gramatiky, topic themes, prosto akurát na grcku. A chuť na sex? Veškerá žááádnááá!!! Tak tomu som sa fakt nečudoval, veď to ako pred smrťou asi.

Prišla streda, celý deň som ako blbec držal palce, tŕpol, ako to dopadne. Chcel som ju pozvať len na večeru, potom troška prechádzky a zaviezť ju domov, aby sa mohla ďalej učiť a domaturovať v štvrtok a potom ešte v piatok zo slovenčiny. Zabudla si vraj znova zapnúť mobil. Dozvedel som sa večer o deviatej, keď som už z číreho zúfalstva zavolal ku nim domov. Necítila sa vinná, hádať som sa nechcel, aby som ju nerozčúlil, keď sa má učiť. Vo štvrtok mi zavolala, že pokašľala biológiu, že iste dostane blbú známku a plakala. Stretnúť sa nechcela. Vraj sa musí dať dokopy a učiť sa slovenčinu. Mal som chuť do všetkého praštiť.

Mal som nahovno náladu, zlú náladu, mal som sa chuť opiť, nadával som si, že som stratil hlavu pre mladú kočku, ktorá ... začínal som mať taký blbý pocit, ako keď vás zvnútra začína nahlodávať žiarlivosť. Potom som si navrával zas úplný opak. Nemôžem mať pochybnosti, veď ona je taká sladká. Vždy po mne túžila, veď bola do mňa zbláznená. Ukľudňoval som sa a ani som si neuvedomoval, že ľudia v práci po mne čudne pokukujú. Pri každom zvonení môjho mobilu som sa naň vrhal ako pubertiak a potom som bol ešte otrávenejší. Aj nadržaný som bol, ale to bolo vedľajšie. Hlavná bola tá nasratosť.

Potom konečne zavolala. Ale vraj v škole majú ešte niečo a prísť nemôže a že je veľmi unavená. A zajtra? No zajtra majú poslednú spoločnú akciu ako spolužiaci. Niekam sa ide oslavovať. Musí ísť domov, byť s rodičmi, vyspať sa a potom tá akcia.

-Och, aké to majú dnešné maturantky ťažké. Normálne ju ľutujem. – povedal som svojej kolegyni a kamarátke v jednom s notnou dávkou irónie v hlase. Ona samozrejme bola o všetkom informovaná, posťažoval som sa jej. Snažila sa ma upokojiť a vysvetľovala mi, že všetko, čo mi tá moja povedala, je celkom pravdepodobné a reálne. A ak to nechápem, tak mám hľadať dôvod v svojej hlave a hormónoch. Hľadal som.

Po práci som zavolal Ivanovi, chcel som sa s ním porozprávať, potreboval som si s niekym vypiť. Ivanovi som závidel, ako si to vie dobre zariadiť s babami a ako sa vie medzi tými svojimi háremovými pohybovať a vykrúcať, že mu na to neprídu a aj to, že ho to baví. Ten večer dal prednosť mne pred všetkými babenkami. Sadli sme si do Františkánov a nasávali.

Víno tam bolo trochu krstené, cítil som to. Ale primotali sa k nám také pipky a im vraj chutí. Kua, nasratý som bol jak sviňa. Aj tie boli čerstvé maturantky, aj keď nám najskôr vešali na nos, že sú staršie a študujú na výške. Tak tie tu teraz môžu tráviť čas so mnou a kamošom, a tá moja nie? Alebo tá je teraz v inej krčme a s iným? Do pipiny!

Babenky boli viac ako prítulné. Všimol som si, že tá pri Ivanovi je z neho už nejaká „spotená“ a že keby on kývol, tak ona pôjde. On kývol a ona išla. Na mňa sprisahanecky žmurkol a odskočili si spolu niekam. Ja som sa bavil s tou druhou, aj ona čakala, že budem iniciatívny. A ja som začal byť iniciatívny. Začal som viac nasávať, aby som kompenzoval to slabé víno. A čuduj sa svete, podarilo sa. Sťal som sa, Ivo ma potom taxíkom dopravil domov.

Ráno, cca o desiatej som nepočul zvonenie, a tak si otvorila sama. Hrôza!!! Našla ma spať oblečeného, v topánkach, špinavého a iste zo mňa razilo ako zo suda. Keď som sa prebral, cítil som sa mizerne a trápne, že ma takého vidí. Išla mi uvariť kávu a ja som išiel do sprchy. Bolela ma hlava a celkovo mi nebolo dobre.

Tak aby som to nenaťahoval. Moja kočka mala jednoducho ciťák. Keď sa trochu dala dokopy z tých maturít a oddýchla si, prišla zasa k rozumu a začala uvažovať. Došlo jej, ako sa asi cítim? A v noci vraj mala sen, že som jej bol neverný, sen bol živý a ona to nevydržala a pribehla si ma skontrolovať. Pri praženici som sa začal okamžite zotavovať. A po nej som bol opäť sám sebou, schytil som ju do náručia a oslávili sme tú maturitu. Niekoľkokrát po sebe. Ako sa patrí. Len kyticu som pre ňu nemal, ale nechýbala jej. Kyticu aj inokedy :)

Malý veľký chlap

V pondelok sa začínajú stredoškolákom dôležité chvíle, ale to možno väčšina ľudí vie. Tak si viete predstaviť asi to napätie, ktoré teraz prežívame spolu s mojou malou maturantkou. Teraz sa skoro ani nevídame. Chýba mi. Ale učí sa a ja som tomu rád. Nechcem ju teraz rozptyľovať, len ak bude sama chcieť. Som pripravený a tajne si to želám :-D . Ťažké obdobie. Skončí, keď odmaturuje.

Minulú sobotu som bol pozvaný na obed ku kolegyni ja, a pretože som nemal vyhliadky na stretnutie s mojou maturantkou, prijal som pozvanie. Nebolo to celkom len pozvanie na obed, ale išiel som k nej s odhodlaním pomôcť s nejakými technickými závadami v byte. Prišiel som k nej o jedenástej a tam už všeličo rozvoniavalo.

Prvé, čo som opravil, bol splachovač na wécé. V kúpeľni stačilo len vymeniť tesnenie, horšie to bolo s dverami, ktoré sa ťažko otvárajú, pretože sa zadrhávajú o podlahu. To som teda neopravil, pretože som nemal ako. Skúsim niekedy inokedy, keďže už viem, čo im chýba. Malý syn mojej kolegyne na mňa najprv len opatrne zazeral a postupne okolo mňa opatrne chodil a potom sa osmelil a rečnil a rečnil. Aj kladivo mi podržal :-D pomocník, ale nakoniec sme dvere nechali tak.

Naobedovali sme sa a vytiahol som ich von. Malý chcel ísť do ZOO. Myslel som, že to nebude problém, ale bol. A veľký. Taký som bol ubehaný, ako keby som bol na nejakom treningu. Len som oči vyvaľoval, ako malý vládal, koľko mal energie. Chvíľu bol tu a už ho nebolo, zase ho hľadať a strážiť, aby nezdúchol a nevliezol do nejakej klietky :-D Celkom živo som si uvedomil, ako býva moja kolegyňa zničená, keď sa končí deň. Ten malý je nezmar. Zo ZOO sa mu nechcelo odísť, mal som pocit, ako keby bol na kľúčik a pokazil sa, že funguje ako perpetum mobile. Nakoniec sa jeho mame podarilo uhovoriť ho, lebo mu spomenula, že ujo ho ide odviezť autom.

Doma u nich som skoro odkväcol. Malý mi priniesol pivo z chladničky a ja som mu neodolal. Ani pivu, ani malému . Stále rozprával a pobehoval a ja rád, že sedím. Doobeda na mňa podozrievavo gánil a už podvečer bol so mnou najlepší kamoš. Keď ho večer chcela mama ísť osprchovať, odmietal a kričal, že ho mám sprchovať ja. Kamoška sa cítila trápne, ospravedlňovala sa mi. Šiel som za tým malým svišťom do kúpeľne a opýtal som sa ho, dokedy sa bude hrať na maličkého. Veď veľký chlap sa sprchuje sám, nepotrebuje k tomu ani mamu ani nikoho. Tak mi ukázal, že on veru nie je žiadny krpec. Keď bol hotový, opásal som mu uterák okolo malých bokov a keď vyšiel von z kúpeľne, utekal sa mame pochváliť, že sa sprchoval celkom sám. Kolegyňa na mňa hodila obdivný pohľad. Asi nič nevie o mužskom princípe. Alebo vie? Išiel som utrieť tú mláku okolo vane, ktorú tam urobil ten malý veľký chlap.

Potom sme sa ešte zasmiali, ako sa malému páčilo chodiť opásaný v uteráku a ako nakoniec bleskovo zaspal ako zabitý.
Mal som v sebe veľa nevyslovených otázok ohľadne života mojej kolegyne a novej kamošky. Ale veď sa možno dozviem, keď sa jej bude chcieť hovoriť.

Kamoška

Ozvala sa mi po telefóne tá, na ktorú som čakal v kaviarni a dala mi košom. Veľmi som vtedy chcel, aby prišla, ale ona to vyriešila telefonicky, vraj jej niečo do toho prišlo, že nemôže, že inokedy.... Bol som vtedy znechutený,( ale vzápätí som pozeral do očí svojej terajšej lásky).

No, tak teraz zase zavolala... po akom dlhom čase? Veď to je jedno. Chcela sa stretnúť. Povedal som, že NIE! Nemôžem, nechcem, veď načo?
- Ty sa hneváš ... - počul som jej mačací hlások. Na ňu sa predsa nezvyknú hnevať. Sú radi, keď prejaví záujem. Kladú sa jej pod nohy, aby mohla do nich kopnúť.

- Nemám sa prečo hnevať :-DD práve opačne, mohol by som ti byť vďačný. - Ona nechápe a mne sa nechce vysvetľovať. Nechcelo sa mi s ňou strácať čas, nechcelo sa mi na ňu myslieť, nechcelo sa mi ju predstavovať si ju. Skrátene – nezájem, nič, luft. Vyhovoril som sa na pracovnú vyťaženosť, čo bola fakt pravda. Už si nenosím prácu domov tak často, väčšinu sa snažím stíhať v práci. Lebo doma chcem mať oázu pokoja a lásky :-D

- A to sa fakt nehneváš? Začo mi môžeš byť vďačný? – snažila sa ignorovať moje ukončenie rozhovoru a tváriť sa, že je najnormálnejšie na svete teraz jej vysvetľovať veci do telefónu. Jednoducho nedzentlmensky som zložil. Nech sa ide bodnúť niekam. Už som na ňu zabudol.

Desať minút pred koncom pracovnej doby sa mi nanominovala do kancľu. Kolega ju z videnia poznal a takticky (podľa neho ) sa vymotal preč. Kolegyňa balila svoje šminky a nákupy a nevšímala si akože. Bol som namosúrený. Tých desať či pätnásť minút by bolo stačilo na dokončenie roboty. Ale vyzerala krásne, to sa nedalo poprieť. Líškavo a kamarátsky podišla ku mne, ako keby sa bol čas zastavil práve vtedy. Kolegyňu ignorovala, objala ma a zdvihla ku mne tvár, čakajúc bozk alebo bozky. Asi nevedela, že nemám zmysel pre cestovanie v čase, že nemám zmysel pre jej vypočítavé výmysly a pohrávanie sa s mužmi. Bez slova som tie jej mačacie laby dal zo seba dole a kľudne to mohla vidieť moja kolegyňa. (Tá navyše pozná už moju súčasnú partnerku, moju malú chutnú maturantku). Tejto Cice sa to však neráčilo a v hĺbke svojho najvnútornejšieho ega to nemohla prijať nielen ako fakt, ale ani ako srandu. (Lebo mohla to na srandu obrátiť).

- Chcem ísť s tebou papať. Kam pôjdeme?- opýtala sa, ako bola zvyknutá. A zase tie laby s nalakovanými pazúrmi okolo môjho pásu. A vypliešťa na mňa oči a lepí sa na mňa. Chichoce sa, a ja darmo rozmýšľam, čo som kedy na nej videl? Peknú tváričku, veľké prsia?

Veď tej mojej sa nevyrovná v ničom. Mal som veľkú chuť ju surovo odsotiť, ale nedokážem sa k ženám takto správať, tak som len dal ruky dozadu, chcel som tie jej dlane dať preč zo seba a ona práve o jedení hovorila. Zrazu vidím, kolegyňa sa spoza jej chrbta blíži a vravi:

- S dovolením! – Cica sa obzrela, kolegyňa ma začne ťahať za rukáv a vraví :

- Nevieš, že sa máme ponáhľať? Tvoja priateľka nás čaká... - a zrazu, ako keby si spomenula len tak náhodou, vrazi Cice do rúk krabičku parížskeho šalátu so slovami:

- Dajte si, keď ste hladná, ale rožok si niekde kúpte cestou.-

Moja milá asertívna a citlivá kolegyňa, empatická kamarátka mi prišla pomôcť, i keď som ju nežiadal. :-DD a nejak by som to iste vyriešil. Ale urýchlila to.

Zaštrngala kľúčmi a zahlásila:

- Zamykáme, ide sa! – ja som zobral tašku a poslušne som ju bez slova a s úsmevom nasledoval.

Cica naštvano tresla šalátom na môj stôl a klop, klop vypochodovala, aj zadkom zabudla vrtieť. S kolegyňou sme sa pustili do smiechu a ja som ju srdečne objal. Kamošku :-DD

Prirodzene

Moja chutnučká sa rozhodla, že sa začne učiť už poriadne. Zrieka sa prechádzok, kina, milovania a chcela zarezávať. Tak to je teda prístup, vravím si. Najprv ma skoro uštve sexom a potom ma odloží na policu? Smiala sa, keď som jej to "nahnevano" vyčítal.

V utorok mi poslala MMSku ešte cez pracovnú dobu. Skoro mi mobil vypadol. To dievča je tuším trocha zvrátené, ale krásne zvrátené. Po jednodňovej odstávke to vo mne vyvolalo okamžitý nárast chuti a chuti pomôcť zabezpečiť jej duševný relax. Nehovoriac už o telesnom. Do konca pracovnej doby som MMSku poočumoval ešte viac krát. Tá potvorka si odfotila svoju krásnu tajnú zbraň spolu s morskou mušľou vedľa v ruke a pod fotku napísala: ktora je prirodzenejsia?
Kolega tú fotku náhodou zbadal a myslel si, že je to nejaká haluz. Dostal nápad, preposlať obrázok nášmu kolegovi, ktorého mobil ležal na parapete vedľa jeho stola, a nastaviť obrázok ako tapetu na plochu. Do riti, to som nechcel. Vraj mu pripadám odrazu ako suchár. Odkedy som si narazil novú kosť, nejdem s nimi na pivo, chodím skoro z roboty, nemám zmysel pre srandičky! Nasrato a pohrdlivo opustil miestnosť.
Moja chutnučká dostala chuť. Provokovať ma chce. Napísal som jej provokačnú odpoveď, že prirodzenosť sa nedá zistiť z fotky, musí sa opáčiť naživo a že sa stretneme u mňa. Overím to.

Keď som dorazil domov, čakala tam na mňa, okolo seba zošity, knihy, ceruzky, skrátka študijný program. Hneď som mal v úmysle skontrolovať prirodzenosť a pravosť obidvoch mušličiek. Vraj tú morskú nepriniesla. Tak som skontroloval pravosť tej jednej. Bola pravá, aj prirodzená, ubezpečil som seba i ju o tom hneď niekoľkokrát. Prirodzenejšia už ani nemôže byť. Takto ubezpečená sa uvelebila na sedačke a išla sa učiť. Po nejakej hodinke ponevierania po byte ma napadlo, že sa s ňou môžem učiť, snáď to bude aj zábava. Nuda jak sviňa! Také xu..viny tlačia do hláv, ako sme my tlačili. A načo? Nikdy som to odvtedy nepotreboval. Počúval som ako reprodukuje stránky zo zošitov a myslel som na jej reprodukčné onééé. Vyložila si na mňa nohy a ja som počúval, ale nevnímal tie reprodukcie a prirodzene som vnímal hladkosť jej pokožky na lýtkach a chodidielkach a hladkal som to prirodzene a myslel na to, aké je to celé svieže ako samotná jar a chcel som byť poetický ako motýľ , vymyslieť nejakú básničku, ale vymyslel som iba návrh dať si pauzu. Prirodzene, to som celý ja. Vzrúšo, to je moje.

Aby jej nezačalo zašibaváť z učenia, treba sa odventilovať. Treba predsa striedať duševnú prácu s telesnými aktivitami. Tento slogan sa na nás valí zo všetkých strán a ja nemôžem inak, iba s ním súhlasiť. A navyše nás tie prirodzené telesné aktivity veľmi bavia. Život je krásny :)