Chiméra

V piatok večer sa mi naozaj nikam nechcelo ísť. Bol som úplne vyšťavený a inaktivovaný z toho debilného počasia akoby paralyzovaný. Doteraz som si na sebe nevšimol, že počasie má na mňa nejaký vplyv. Tak neviem, to starnem alebo tak niečo? Heh, už som skoro ako baba.

Náladu mi pokazil ten hnusný vetrisko, ktorý lámal konáre a vtieral sa do každej škáry. Otvoril som si fľašu, ale nechutilo mi. Vedel som, čo bolo vo veci. Chýbalo k tomu niečo dobré do žalúdka, nejaké dobré žrádielko. Omg! Chladnička prázdna, ale moje varičské schopnosti sú aj tak biedne. Tie kuracie prsia so zeleninou, ktoré ma naučila frajerka, mi už aj tak lezú ušami. Odkrojil som si kus chleba a natrel ho paštétou. Iné som doma nemal a nakoniec je veľmi ľahké zaradiť sa k paštekárom v Bratislave :) (bez urážky, milí paštekári :))

V telke samé reklamy, ale mne sa aj tak nechcelo nič pozerať. Fľašu som stiahol do polovice a zaniesol do chladničky. V ľahu som trávil ďalšiu časť večera a rekapituloval, spomínal, porovnával a hodnotil svoj život.

Mám výšku, vyzerám vraj dobre, nejaké to IQ asi mám, obliekam sa celkom normálne, robotu mám pohodovú. Toto sú také vizuálne záležitosti, ktoré padnú do oka na prvý pohľad alebo niekoľko prvých pohľadov v priebehu jednej hodiny. Tak kde je chyba, že som bez baby?
Bude niekde v mojom vnútri? Že keď ma baba spozná na niekoľko druhých pohľadov, dostanem kopačky? Ako u tej poslednej? Vôbec som to nečakal, prišlo to ako studená sprcha pod vianočný stromček. Kto vie, ako to znášala ona, keď sú baby také citlivky.

Ale už ma nezaujíma. Nechcem, aby ma zaujímala. Aj keby hneď rovno prišla sem a povedala mi prepáč, začnime odznova. Nechcel by som to a poslal by som ju do prdele. (tak mila jerry, nechod sem, jasne?)
Porovnávam sa s kamošom, ktorý sa rozišiel so svojou kočkou. Oni začali znova a vyzerá to s nimi veľmi dobre. Aspoň sa mi tak vidí. Veď sa idú brať. Nie, nezávidím mu. Alebo možno trošinku. Alebo možno aj viac, nerozumiem tomu. Zdá sa mi, že sme dosť podobní, celkom si rozumieme, máme veľmi podobné názory a iste aj vkus. Ako je teda možné, že o mňa nezavadí taká kočka ako tá jeho?

Nie som žiadna krysa, nezvádzam kamarátom ich frajerky. Je to tabu. Ale mohol som. Vtedy, keď boli od seba. Rozmýšľal som, či by som mal u nej šance, keď sme sa viacej krát zhodli, že s tým jej sme podobní. To sú otázky v rovine "čo by bolo, keby?" Ale baví ma na to myslieť. Veď sú to len myšlienky, tak čo? Len predstavy.

Chémia nesmie chýbať. Hovorí sa to, ale ja som to nikdy neskúmal. Bolo mi to jedno, kým to fungovalo a keď prestalo, tak mi to bolo ľahostajné. Len pri tej poslednej ma to štvalo, keď prišiel koniec. Ale už je dobre. Zahojené, oželené, zabudnuté. Neoživovať, nespomínať!

O baby nemám núdzu. Ale sú všeliaké. A mňa to už nebaví mať všeliaké. Je to dosť únavné a pripomína mi to neustály kolotoč pitomín a priblblých rečí pri zoznamovaní sa na Azete. Som takýto, pracujem ako ..., zaujímam sa o... , rád športujem, rád chodim do kina, som stále slobodný, atď. stále dookola. Otrava. Ale vždy ma vtedy napadlo, čo ak je medzi nimi tá pravá a stratí sa mi len preto, že sa mi nechce chatovať a dokola opakovať to isté?
A teraz tiež. Vždy mi napadne, čo ak tá baba je v skutočnosti úplne iná a keď ju pošlem do hája, ani nezistím, aká je a pošlem preč tú správnu ale nespoznanú?

Koľko rande mám ešte pred sebou, kým nájdem tú správnu? Alebo je to len nejaká chiméra, za ktorou sa ženiem?

Očarený ako princ Debil

Dopadol na mňa svetabôľ a nechcelo sa mi nikam ísť. Tak som sa dnes len tak povaľoval po byte, čumel na telku, mysliac si, že tá trocha tenisu mi pridá na nálade. Ale veľké guľové oné! Trochu som prešiel blogosféru, v snahe nájsť niečo podnetné alebo zábavné? Niečo sa našlo, ale málo dnes ľudia píšu.

Browsoval som teda po televíznych staniciach a naraz ma upútala kráska. Pozeral som a bol som z nej mimo. Niečo tam varila. Chcem povedať, že to bol program o varení, ale pre mňa to bolo vedľajšie. Aj keď by sa mi v mojej situácii zišlo ovládať túto činnosť, v tej chvíli som videl len ju.
Súmerná tvár, pekné črty, nie že by bola extra pekná, ale v jej tvári bol inteligentný výraz. Rozprávala (bolo to ale dabované ) o význame nejakých látok v tom jedle. Civel som na ňu a začala ma opúšťať zášť voči ženskému pokoleniu. Teda túto mať! To by bolo! Hneď by som jej rozpustil tie vlasy stiahnuté do konského chvosta.

Na sebe mala nohavice, farbu si nepamätám, ale boli také sexi, bedrové, obtiahnutá v nich bola teda riadne. Až som sa čudoval, ako sa v tom môže pri varení hýbať. Ja pri varení potrebujem voľnosť. No jej to nevadilo. Krásne sa pohybovala, zohýňala a všeliak sebou mykala, až to so mnou začalo hýbať. Mala nádherný zadok, aspoň v tých nohaviciach sa mi videlo, keď sa zohla, alebo keď na ňu dali záber od zadu. Ale zpredu bol na ňu pohľad tiež krásny, snáď ešte lepší, až by som povedal že skvostný. Naozaj sa neviem rozhodnúť, či zozadu alebo zpredu?

Tričko jej končilo pár centi nad okrajom nohavíc, takže bolo vidieť pupok. No čo vám poviem? Krásny! A keby pohľad chcel pomaly kĺzať nahor, nedalo by sa. Lebo tam hore boli v pušapke uväznené dve krásne veci. Očarenie, mágia, bosoráctvo? Všetko jedno! Sledoval som tie dve vecičky naducané pod tričkom. A predstavivosť mi začala fachať veľmi bolestivo. To tričko malo rafinovaný výstrih. Odhaľoval čiastočne . Bol oblý, taký hlbší a ešte navyše uprostred bol nástrih. Takže cez ten bolo vidno dosť hlboko oblé naducané dudy. Ale iba na kúsku. Dosť však na to, aby to vzrušovalo normálneho chlapa a povzbudzovalo jeho predstavivosť.

A povzbudovalo. Čo všetko mi prebehlo mysľou? To vám ani nebudem hovoriť. Aj keď sa mi nechcelo dnes vytiahnuť von päty, hodil som na seba teplákovú súpravu a tenisky a šiel som si zabehať . Ale očarenie neprešlo. Ako princ z rozprávky, ktorý zbadal portrét princeznej a zamiloval sa do nej. Sám som si pripadal ako debil. Nepomôžem si. Rozmýšľam, prečo je ľudské telo stvorené tak ako je? A prečo reaguje na zrakové podnety tak ako reaguje. Ženské telo je také krásne, že muža vie očariť, alebo aj úplne zmagoriť.

Príroda sa s nami nepekne zahráva. V podstate je zlomyseľná, hrozne zlomyseľná! Tak čo si počať, keď žijeme na takejto vzrušenej planéte? Chodiť po nej s klapkami na očiach?

Lahôdka

Asi to tak bude, že svini sa o kukurici sníva. To nám hovorí jedna ľudová múdrosť a tomu verím, pretože náš ľud bol vždy nielen veľmi všímavý ale aj zdielny. Čiže tie odpozorované veci si oznamovali.

V noci sa mi snívalo o huspenine. O takej, ktorú doma robievala moja mama alebo babka, keď bolo po zabíjačke. Odkedy som z domu, chýba mi táto dobrota. To, čo sa dá kúpiť pod názvom huspenina, to je hmota pre psov, a nie pre ľudí. Vravím z vlastnej skúsenosti.
Predpokladám, že ten živý sen ovplynil moje chúťky po celý deň.

Frajerka mi cengla, že s kamarátkou držia miesta v pizerii, tak hneď ako budem mať "padla", mám rýchlo prísť. A že si urobíme fajn večer a bude sranda a všeliaké sľuby. Ani som veľmi nehovoril, lebo pri predstave jedla sa mi opäť zjavila pred očami huspenina a začal som slintať. V poslednej dobe aj tak dosť často žijem na pizze z mrazáku. Frajerka má skúšobné obdobie a kulinárčením sa jej nechce rozptylovať.

Cestou z práce som zaskočil nakuknúť ku Mäsiarom, či náááhodou nenájdem vytúženú lahôdku, lebo na pizzu som naozaj nemal chuť po tých všetkých značkách GUSEPPE, RISTORANTE, MAESTRO atď. Motali sa tam dvaja kkti, ktorých som nemienil stretnúť, takže som sa rýchlo vzdialil. Už som len na tú pizzu odsúdený. Zas posedíme s nejakou Jerrinou spolužiačkou a zastavíme sa na malý nákup v Tescu, ale fakt nedovolím vložiť do vozíka jedinú pizzu. S týmito predstavami som vstúpil do pizzerie odhodlaný dať si napriek pohoršeniu prítomných niečo nie príliš talianske.

Rýchle i hodnotiace pohľady som vrhal k veškerým stolom, hľadajúc svoju tmavovlásku a jej mahagonovlasú kamošku, až mi bolo čudné, že kde nič tu nič. Zavibrovalo mi vo vačku a prestalo. Vybral som ten diablov nástroj a prezvonil som ju ja. Kúsok odo mňa sa ozvala známa melódia, ktorú má nastavenú ako zvonenie. Tri ohnuté chrbty tesne nad stolom sa rozrehotali a tak sme sa po dlhšej dobe zvítali s Motýľovcami.

Pred sebou mali už naštudované jedálne lístky a ja som si mal napochytre tiež čosi vybrať. No ako vravím, tie talianske cestá mi už idú hore krkom, chcel som niečo poriadne nezdravé, tak reku poriadny kus mäsa. Akýsi špízik so slaninou mal uspokojiť moje nadržané chuťové bunky. Tí traja tlačili do hláv pizzu a ja som moju porciu zhltol, ani som o tom nevedel.
Len tak medzi rečou som sa opýtal, či vedia vykladať sny a popísal som im veľkú porciu huspeniny, ktorú som videl v sne aj ako mi na ňu tečú sliny celý deň.

Bolo to, akoby som si práve vykoledoval pozvanie. Tie dve koťuhy mali tú moju lahôdku doma. Trochu neveriacky som si ich premeriaval, lebo mohlo ísť kľudne o namotávku. Alebo iný druh podozrenia - kto im tú vec uvaril? Nezdalo sa mi reálne, že by niekto u nich varil takú vec, takú dedinskú vec. Veď títo Bratislaváci ani nevedia, čo to je. Alebo aké to má byť.
-No a odkiaľ to máte? Aká je? -
-Odkiaľ asi? Čo ti je? Normálka sme predvčerom robili. -čudovali sa a nechápavo pozerali.

Tak sme trocha zamulatovali skončiac u nich doma. Dôvody na oslavu sme mali, veď Jerry úspešne urobila poslednú skúšku a mne sa tiež splnila malá túžba. Keď vytiahli ten poklad z chladničky a zacítil som známu vôňu, vedel som, že to je to ono. Len to vyzeralo zvláštne, teda inak, ako som zvyknutý. Zvedavo som si tú porciu prezeral a keď som okúsil, nemalo to chybu. Bola to chuť, po ktorej som slintal. Naštopal som sa až sa mi hrče za ušami robili - teda tak sa mi všetci smiali. Ale mal som veľa energie ponocovať.

Ráno sme sa všetci pobrali za povinnosťami, možno trocha nevyspatí a poblednutí, ale ja som si veselo niesol chutný balíček s poriadnou porciou huspeniny. V práci som ale bol ochrápaný a zabudol som ho vložiť do chladničky. Po návrate z práce som si išiel rovno zdriemnuť a s výslužkou som sa stretol až ráno, keď mi z tašky išiel podivný smrad.

A aké z toho plynie poučenie? Že úplne nepravdivé sú reči o škodlivosti jedenia neskoro večer.
Veď by som mohol len ďalej slintať. Ale Jerry už medicky vraví, že s dobrotami sa to nesmie preháňať.

Ako chrúst

Už som ako Motýľ, ktorý sa učil variť. Pardon, ktorý skúšal variť. Teoreticky sa dá predpokladať, že k vareniu netreba nejak moc vedomostí a učenia. Veď aj ten Jamie Oliver len tak odkukáva včeličo hocikde po svete. A aj tak si myslim, že Motýlisko sa snažil variť, lebo žiarlil na Jamieho. Keď nám Sas vysvetľovala, akú fintu používa Jamie na šúpanie cesnaku, videl som v jej očiach obdiv a v jeho očiskách srd a odhodlanie tromfnúť ho :-DD hahahaha

Chceli sme sa s tými hrdličkami stretnúť zase po čase, oplatiť ich pozvanie, pokecať a trochu sa zabaviť . No v dnešnej dobe je problém sa stretnúť. Preto sa dnes iba telefonuje, esemeskuje a mailuje a skypuje. Nemáme čas fyzicky. Hovorím o tom, že pre štyroch dospelých ľudí je veliký problém dohodnúť sa na jednom termíne. Ešteže nás nebolo viac! Kua. Ten nemohol vtedy, lebo ho súrili termíny a musel makať cezčasy a ešte aj po vikendoch, ona nemohla tiež, lebo aj ona sa musela venovať práci a urobiť vraj neskutočné množstvo výpočtov, my sme vtedy mohli. Termín, ktorý navrhli oni, bol zase neprijateľný pre mňa z dôvodov pracovnej cesty a moje zlato nemohlo zas v ďalšom navrhovanom termíne. Už to bolo na pováženie, či vôbec niekedy dáme tú slezinu dokopy.

-Čím viac sa niečo plánuje a dohaduje, tým viac je to na hovno-povedali sme si s mojou "malou". -Stretnutie bude spontánne a hotovo!-zastrájal som sa.
Nakúpil som všetko, na čo som si spomenul, čo viem, že má kto rád. A kuracie prsia asi kilo a pol, rôzne zeleniny a skvelé víno. Veď nakoniec - samé užitočné veci, nič z toho sa nestratí. Zavolal som najprv jej, lebo som presvedčený, že keď spracujem ju, ona spracuje jeho :-D (logické, nie? :-D) Vyzeralo to, že aj tak bude. Zavolala mi naspäť, že "dá sa" a ja som si povedal, že sa už nikdy nebudem nijak srať s dohodovaním a že budem spontánny a prirodzený.

Ten deň doobeda mi zavolala Sas, aby sme stretko zrušili. Nasralo ma to. Bol som na ňu v telefóne zlý. Nemám rád úplne blbé náhody a tie sa odrazu vyskytli. Po mne sa chceli ten deň v robote zázraky, ale vedel som si dupnúť. Len mi to pokazilo náladu. A ona mi volá, že môže mať ten deň poobede "mašinu" iba pre seba a že by rada zostala dlhšie, aby skončila akúsi fázu svojej práce.
-No takto sa slovo neplni, holka zradná!-nahučal som na ňu, aby došla večer rovno odtiaľ, bez mejkapu, v rifliach a pulóvri - lebo že ináč zavináč ! A bolo. O trochu neskôr ďalšia pecka. Volala mi Jerry, teda moja malinká, že jej spolužiačka má krízu, že jej je strašne blbo, že asi príde neskôr a možno aj ju dovlečie, ale že mám variť sám.

-Baby sú strašne nespoľahlivé - vravel som si a ešte som si tak myslel, že - aspoň ten Motýlisko ma nenechá v štichu. A detailne to s ním rozoberieme -

Prestrel som, nachystal som všetko a išiel som variť. Neviem, ako a čo pôvodne mienila urobiť moja malilinká, ale keďže sa práve pokúšala odviesť suicidálne myšlienky svojej kamošky iným smerom, ja som musel robiť, čo som vedel, čo som mal odkukané od nej.
Mäsko som nakrájal, posypal všeliakými koreniami a dal som ho na panvicu. Pridal som zeleninu, dusil som to a potom sa mi zdalo, že je tam akosi priveľa zeleniny a mäsa málo. Tak som pokrájal ešte ďalšie prsia, čo boli v chladničke a pridal som to k tomu. Nechal som to pod pokrievkou a keď som sa na to išiel pozrieť, zase sa mi zdalo, že tam je priveľa mäsa. No to by asi hubovala Jerry a možno i Sas by mala reči. Tak som ešte pokrájal nejakú brokolicu a pridal to tam. A zrazu sa to už nedalo miešať, bolo toho strašidelne veľa.
-No nech, radšej viacej ako menej. Aby náhodou nechýbalo. Veď všetci budú vyhladovení po celodennej makačke. A krásne to vonia, to sa poje - povzbudil som sa a pridal som ešte korenie.
-Aby nám potom chutilo aj piť predsa!-

Zanedlho som si spomenul, že Jerry vravela do telefónu, že možno dotrepe aj tú kamošku.
- Tak to bude ďalšia osoba, ešte to nakoniec aj málo bude -zľakol som sa, ako keby som nevedel, koľko tie dnešné baby jedia. A v panike som začal opäť pridávať ingrediencie. Ignoroval som fakt, že prvá várka mäsa a zeleniny si užila variaceho procesu až dosť, druhá várka asi tak akurát a táto tretia várka, kým sa tepelne obrobí, bude vyžadovať ešte ďalšie varenie. No a čo?
Veď hlad je (vraj ) najlepší kuchár!

Prvá prišla Sas, ale ja už som mal trochu pod čapicou. Sedem hodín večer, jedlo už studené, správy v telke o ničom, zas len o našich rómskych spoluobčanoch a bitke v krčme a havárie na cestách so smrteľným následkom. Tak sa aj mňa zmocňovali skrúšené pocity.
Motýľ nikde, Jerry nikde. Sas vytiahla mobil a ukázala mi SMS.
-No v prdeli! Tak ja mu tu ako blbec varím špecialitu a on trčí kdesi v prdeli v zápche na ceste z Hainburgu. Magor! - nadával som mu :-D

O ôsmej prišla Jerry bez akejkoľvek osoby. Vraj tá kamoška zaspala po nejakých tabletkách a baby sú tam s ňou. A vraj je už strááášne hladná a ideme jesť. Baby zatiaľ kecali a ja som išiel prihrievať vychladnutú večeru. Tuším som to miešal dobrú polhodinu, kým sa to kvantum prehrialo. O pol deviatej dorazil ten, ku ktorému som mal najväčšiu dôveru, spoliehal sa na jeho chlapské slovo. Ale on? No kvasil kdesi zaseknutý v zápche kvôli akejsi blbej nehode rakúskeho trtka.

Večera o pol deviatej. Servírujem im moju špecialitu, vlastnoručne som to krájal, piplal sa s tým a vypiplal ten skvost až k vrcholu dokonalosti. No vizuálne to nebolo moc extra, ale má ísť najmä o chuť. A tá bola. Mne to chutilo skvelo.
Baby boli strašne hnusné. Zjedli len trocha, lebo takto neskoro večer vraj sa jesť už nemá.
-Prečo? Ja sa naštopem aj o polnoci, keď som hladný.-
-Nezvykne sa! To nie je zdravé! - bola odpoveď.
-Ale prečo?-
-Prečo, prečo? Prešov!- začala sa smiať Sasana.
-Prečo? Preto, lebo.... preto, lebo medveď! - smiala sa Jerry.
Nelogické baby! Naštvali ma. Veď mali prísť skôr. Ja som mal pripravené o šiestej. Tak koho chyba?
A čo môj chlapsky spriaznený Motýľ? Ešte väčší "nemlehet" ako baby. Vraj už jedol po ceste. Vraj bol príšerne hladný, vraj len ochutná, aby neurazil.

Tak som sa do toho pustil sám. Naštopal som sa až až, so svojím výtvorom som bol vrcholne spokojný, neviem, či by mohli mať niečo proti aj tí najväčší gurmáni. Takú dobrotu si treba dopriať aj o deviatej večer, alebo aj neskôr. Pridal som si, veď by to bol hriech nechať to len tak.
Toľko energie a lásky som do toho vložil . Som nedocenený tými ignorantmi.

A potom som už nevládal vôôôôbec nič okrem ležania. Ako náš pes doma. Ľahol som si, vyvalil sa na chrbát a pripadal som si ako ten chrúst, čo požral všetky listy a nevládal sa pohnúť. Našťastie ma nik neprišliapol :-D

Nové tváre a novotvary

Návrat z dovolenky to nie je nič iného ako stres. Na dovolenke si môžem pospať, zahýriť, uvolniť sa a robiť veci, ktoré chcem. Mám sa fajn a užívam si. Geniálne! Relax a obnova nervových buniek :-D Príjemná pohoda, láska, mier a perfektné počasie. A takto konečne zregenerovaný sa musím vrátiť späť do stresujúceho prostredia.

-Dobré ráno! Ako bolo?- nečaká na odpoveď a už mi ukazuje chrbát. Na stole mi zanecháva kopec pošty, fascikle plné shitov aj s pi-tcho-vi-na-mi, ktoré už mali byť vybavené. Dokonca to ani nepatrí ku mne!! Ale ľudia sú preč :( Z úst sa vydiera obyčajné
- Do prdele!- a listujem ďalej a obraciam tie po.....né stránky listiny a vrie to vo mne. Moje uzdravené bunky sa začínajú čudovať, prečo zrazu zase zmena a prečo ich ich majiteľ trápi, keď ich ledva uzdravil? No musím to robiť, musím sa oboznámiť so spústou vecí, ktoré sa udiali počas mojej neprítomnosti a ktoré ma čakajú. Veď sa musím zapojiť do "hnilobného procesu ":-( úplne naplno. Asi by to malo byť plynulejšie a nie ako hup do studenej vody, ale nedá sa nič robiť.

Tak som strávil idiotské dopoľudnie a keď ma kolegyňa vydurila na obed, bol som úplne mimo. Pri obede som sa dozvedel zopár firemných klepov o nových tvárach, čiže našich usilovných nových kolegoch, ktorých voláme kinderká. Zo skratky kindermenežer.

Ambiciózny sedlák (nemyslím slovo sedliak vo vzťahu k zdravému rozumu) sa na porade zapojil do už uzavretej diskusie o efektívnejšom prístupe k práci na svojom oddelení. Všetci boli takí šokovaní, až stuhli nad jeho (pozor, ide o najnovší novotvar ) "nasertivitou" (poznámka autora: slovo vzniknuté skrátením a spojením slov - naserem ťa naivitou)
- Mali by sa krátiť prestávky na obed... - a keď na neho škaredo a s nepochopením pozrel jeho nadriadený i ďalší okolosediaci, dodal "inteligentne"
- .... alebo teda ich dĺžka by bola podľa dôležitosti funkcie. Čiže nebude rovnostárstvo.-
Všetci ohúrene pozerali a kinderko, mysliac si, že zaujal návrhom, dodal pevným hlasom
- A ten, kto tú svoju pretiahne, pôjde si to zodpovedať k nadriadenému.-

:-DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD

Zlepšila sa mi nálada. Nie kvôli trapasu toho - no povedzme xoxota (novotvar prebratý od kamaráta), ale preto, že ten xoxot nie je lokalizovaný v našom kancli a ani nikde v bližšom okolí. - Teda z čoho ja už sa dokážem tešiť? - a vzápätí mi napadlo - Myslím, že dotyčný kinderko by sa skôr mal zamestnať a pózovať pred sexshopom ako živá reklama na vibrátory.-

Kedy som sa oženil, že o tom ani neviem?

V poslednej dobe sa asi roztrhlo vrece s novými ľuďmi, ktorí mi rôznymi spôsobmi prišli do cesty. Aj tu v robote, alebo nejakým spôsobom cez známych, alebo dokonca úplnou náhodou. Ak to takto bude pokračovať, budem musieť zamestnať jedného sekretára, ktorý by sa staral o moje styky :-D Konkurz na sekretárku nevypisujem, lebo moja malá maturantka (hehe, už ňou asi navždy ostane) by ma asi sfašírovala :-))) (žartujem :-))) )

Bolo by to na viac tém, takže nových z pracoviska oklebetím niekedy neskôr a zpomedzi tých ostatných si vyberám "cukrovinku" :-D najexotku .... Snáď ostatné baby prepáčia, že o nich vypisovať nejdem, lebo tie majú na to dosť rozumu. Táto nemá. " Táto je mdlého rozumu :-D" - dcéra tej panej, čo mi chodila raz do týždňa upratať byt. Nie, že si budete myslieť, že sám by som to nedokázal, alebo sa mi nechce. Ale čas je hrozne drahý a ja ho mám preflákať akýmsi upratovaním? Možno je aj pravda, že sa mi to nechce, ma to nebaví . Ale zmenilo sa to čiastočne vďaka mojej žabke a ja potrebujem už iba občas dôkladnejšie upratať.

Moja pani na upratovanie začala mať problémy s chrbticou a vykreslila mi anjela, ktorý mi bude upratovať a urobí mi všetko, čo mi na očiach uvidí. Bol som zvedavý. Pomaly som si predstavoval niečo ako Pamella Anderson, ktorej koníčkom je upratovanie.
Keď mi priviedla tú cukrovinku predstaviť, bol večer, mal som dámsku návštevu a rozkukaný film. Veľmi som sa s nimi teda nezdržiaval a po zoznámení sme sa len dohodli, že keď bude treba, vždy jej vopred zavolám.

Hneď ten piatok po zoznámení prišla bez zavolania. Zamkla sa v mojom byte a našla ju tam priateľka, ako sa prehrabuje v mojom bielizníku a narovnáva tam slipy. Bolo to trápne. Ale jej nie.
Ďalší piatok prišla podľa dohody. Keď som sa chcel dostať do bytu, nedalo sa, pretože kľúč tentokrát nechala v zámke. Chcela si pri práci oddýchnuť a zaspala. Zvonček nepočula, lebo je nahluchlá. Už som chcel volať zámočnícku službu. Potom otvorila, zobudila ju suseda, keď začala trieskať do radiatora. Hmm, že by bolo upratané? Hľadal som intenzívne stopy, no nič sa akosi nejagalo sviežosťou.
Nasledujúci týždeň zas neprišla vôbec, hoci sa sľúbila a ja som potreboval mať poriadok. Potom sme do noci riadili s žabkou namiesto randenia. Prišla v sobotu doobeda a začala mi presádzať kvety v črepníkoch. Narobila svinčík a niektoré kaktusy mi poškodila :-( Mal som veľkú chuť nakopať ju do zadku, keď som ju pristihol po návrate z nákupu. Naštvala ma. Ale ona nechápala, že kaktusy musia mať inú pôdu, iný substrát ako bežné kvety, ako muškáty, ktoré ona má doma v okne. A nemal som čas s tým niečo robiť. Taká tupá zamotaná babsňa!

Priateľka ma žiadala, aby som to s ňou skoncoval a aby som jej zobral kľúče. Sám som o tom začal uvažovať, ale keď som jej zavolal, aby prišla a počkala ma, kým prídem z práce, bol som mierne v šoku. Všetko bolo upratané, celý byt sa skvel čistotou, a to od WéCka po balkón. Lepšie, ako keď to robievala jej mama. Tak som si pomyslel, že ešte to s ňou skúsim. Cvakol som jej plat a pridal som jej takú kokosovú tyčinku, čo som mal vo vačku. Bola nadšená :-D a ja šokovaný, ako som si ju získal čokoládou. A ešte takou malou? :-O

Raz opäť došla bez zavolania uprostred týždňa. Poštárka mi práve niesla doporučený list a ona vraj umývala dvere. (Neviem prečo, lebo ráno boli čisté :-) ) Tvrdila poštárke, že je moja žena a chcela list prebrať. Poštárke sa nezdala, nemala sa ako preukázať dokladom, takže list nedostala. Len vraj vykrikovala po chodbe, že muž si to príde s ňou vybaviť. Hanba po celom dome :-( Ešte že to bolo doobeda :-D.

Bál som sa, že mi začne už liezť do postele, keď sa začala hrať na moju ženu. Ešte aby som začal kvoli nej trpieť stihomamom. Pre istotu som si dal vymeniť zámku na dverách.

Horúčavy v meste

Extrémy vládnu svetu a tomu môjmu stopercentne. Žijem na Slovensku - taká mrňavá krajina v strednej Európe s celkom vnútrozemskou klímou, peknými babami, celkom dobrým pivom, zlou politikou a dosť mizernou ekonomikou. Ale o tom všetkom nechcem. Táto naša stredoeurópska krajina sa pomaly meni, pretvára na niečo, čo je nám cudzie.

Tá klíma sa zmenila a stále sa mení, spejeme ku klíme u nás nevídanej. Počasie je šibnuté. Nenormálne horúčavy začínajú vadiť už nielen starým, postarším, strednovekým, ale už vadia aj mladej generácii (do ktorej sa ja rátam :) . Snáď už len deckám to vyhovuje, lebo im už končí škola a pri vode sa vypekať môžu celé dni. Starým a strednovekým hrozia zdravotné problémy z horúčav, možno infarkty, alebo niečo toho druhu. A nám mladým hrozí tiež všeličo. Možno tiež infarkt. Si predstavte, alebo veď to zažívate možno tiež, že idete Hviezdoslavákom, cez korzo, Obchodnou. Teplé počasie prinútilo babenky zhadzovať oblečenie a vy sa na to máte pozerať. Nie som biológ, ale priam vidím, ako krvné bunky blbnú, ako sa hmýria a fičia cievami a žilami nebývalými rýchlosťami. Zákonite vznikne vysoký tlak a to už je chorééé! Takže to je jedno zdravotné riziko.

Ďalšie zdravotné riziko si navodíte, ak idete s takou peknou babou von. Idete a po nej sa vám začnú obzerať všeliakí :-D takí, ktorým z tých pohľadov na tú vašu začne stúpať tlak. A vám samozrejme tiež. Veď čo má čo vypliešťať oči na tú vašu? Nech vypliešťa na inú! No nie? :-D
Som tak pochopil arabov, prečo tie svoje metresy zahaluju aj v ich horúčavách. Aby predsa neprišli o nervy. Ak má 5 žien a ide s nimi korzom, tak by to bolo neúnosné, aby boli len v sukienkach, tieločkach :-D Po prechádzke by skončil s nervami v kýbli, rozhádaný s celým háremom čakajúc na sanitku, ktorá ho odvezie do cvokhauzu.

A ja blbec som takto šiel ulicou s dvoma peknými babami. Kukám na jednu, na druhú a už mi tie krvné veci v tele robia nátlakové akcošky v žilách, cievach a krvných vlásočniciach. Jedna má bielu sukienku a modrý top (či ako to volajú), druhá má biele bermudy a žlté tielko, v ktorom sa mi tak páči. Lebo taký príjemný materiál a keď sa jej dotknem, aj cez tú látku cítim poklady :-D. Jedna je blonďatá, druhá tmavovlasá, ale obe rovnako priťahovali pohľady okoloidúcich mužských. No mohol som sa zblázniť :-D aj keď som súčasne bol pyšný. Veď kto mal pri sebe hneď také dve kosti?

Sadli sme si k stolu, ktorý sa práve uvoľnil. Bol pod markízou, ale úplne na okraji chodníka, kde na nás pražilo slnko. Baby si objednali šalát, ja poriadny kus mäsa s hranolkami a všetci sme túžili za chladeným nealkom. V okolí bolo počuť všeliaké poznámky, neviem, či všetci boli pripití, alebo od slnka sa im "zavajcali" jazyky. Trocha sme čakali, kým nám doniesli nápoje a po chvíli sa uvoľnil stôl pri stene v úplnom tieni. Presadli sme si tam.

Ešte sme ani poriadne nesedeli a z podniku vyšli dvaja Nemci, ktorí predtým mali tento stôl a začali sa domáhať svojho miesta. Akurát aj čašníčka priniesla naše jedlo a čakala s taniermi v rukách, ako nám jedlo naservírovať. Nemčiská zavadzali a ja som im vysvetlil, že stôl bol prázdny, považovali sme ho za voľný. Tak si môžu teraz zobrať nový plac, dve miesta sa vždy nájdu. Keď si odišli uľavovať súčasne, nemôžu sa čudovať, že ich stôl obsadil niekto iný. Čašníčka do toho začala krákať a taniere nám švacla na stôl dosť nechutne. Tým to pre ňu haslo. Nie že by tým dvom priožratým hovadám niečo povedala, asi ani nemala ako. A podľa mňa už aj tak mali nadmieru.
Jeden z Nemcov si sadol vedľa Sas a druhý si priniesol stoličku k nášmu stolu. Zle ma pochopili. Vysvetlil som im to znova a slušne.
" Du hast loses Maul! " dozvevedel som sa, hoci som presne nevedel, cítil som, že mi nadáva. Ešte ma i do riti posielal. Zase pred nich položili pivo a oni hlasným dialógom rušili naše trávenie.

Vedeli sme, že len čo dojeme, dvihneme kotvy. Ti Frickovia akoby to vytušili, snažili sa dovtedy zapárať do dievčat. Mysleli si, že baby po nemecky nevedia, keď boli ticho. Ale obe boli trochu vystrašené. Tí dvaja xuji ich očumovali a komentovali ich jednotlivé časti tela. Mal som toho dosť. Ale pritlmila ma priateľka a lepší nápad mala Sas. Začala sa veselo baviť na ich konto v angličtine. Pridali sme sa a prestali sme si tých debilov všímať. Padli im sánky, keď počuli, ako ich baby sfúkli, ako ošacovali ony ich výzor a vyjadrili sa k ich úrovni. Počúvali a snažili sa pochopiť dvojzmysly, ktoré sme im uštedrili.

Kto vie, či pochopili? Lebo my sme zaplatili a odišli inam. Tam, kde čašníci nepodávajú alkohol ožratým a len preto, že sú to cudzinci a kde je personál solidárny s normálnymi zákazníkmi. Personálu sme to povedali po slovensky, aby sme mali istotu, že rozumeli.