Chiméra

V piatok večer sa mi naozaj nikam nechcelo ísť. Bol som úplne vyšťavený a inaktivovaný z toho debilného počasia akoby paralyzovaný. Doteraz som si na sebe nevšimol, že počasie má na mňa nejaký vplyv. Tak neviem, to starnem alebo tak niečo? Heh, už som skoro ako baba.

Náladu mi pokazil ten hnusný vetrisko, ktorý lámal konáre a vtieral sa do každej škáry. Otvoril som si fľašu, ale nechutilo mi. Vedel som, čo bolo vo veci. Chýbalo k tomu niečo dobré do žalúdka, nejaké dobré žrádielko. Omg! Chladnička prázdna, ale moje varičské schopnosti sú aj tak biedne. Tie kuracie prsia so zeleninou, ktoré ma naučila frajerka, mi už aj tak lezú ušami. Odkrojil som si kus chleba a natrel ho paštétou. Iné som doma nemal a nakoniec je veľmi ľahké zaradiť sa k paštekárom v Bratislave :) (bez urážky, milí paštekári :))

V telke samé reklamy, ale mne sa aj tak nechcelo nič pozerať. Fľašu som stiahol do polovice a zaniesol do chladničky. V ľahu som trávil ďalšiu časť večera a rekapituloval, spomínal, porovnával a hodnotil svoj život.

Mám výšku, vyzerám vraj dobre, nejaké to IQ asi mám, obliekam sa celkom normálne, robotu mám pohodovú. Toto sú také vizuálne záležitosti, ktoré padnú do oka na prvý pohľad alebo niekoľko prvých pohľadov v priebehu jednej hodiny. Tak kde je chyba, že som bez baby?
Bude niekde v mojom vnútri? Že keď ma baba spozná na niekoľko druhých pohľadov, dostanem kopačky? Ako u tej poslednej? Vôbec som to nečakal, prišlo to ako studená sprcha pod vianočný stromček. Kto vie, ako to znášala ona, keď sú baby také citlivky.

Ale už ma nezaujíma. Nechcem, aby ma zaujímala. Aj keby hneď rovno prišla sem a povedala mi prepáč, začnime odznova. Nechcel by som to a poslal by som ju do prdele. (tak mila jerry, nechod sem, jasne?)
Porovnávam sa s kamošom, ktorý sa rozišiel so svojou kočkou. Oni začali znova a vyzerá to s nimi veľmi dobre. Aspoň sa mi tak vidí. Veď sa idú brať. Nie, nezávidím mu. Alebo možno trošinku. Alebo možno aj viac, nerozumiem tomu. Zdá sa mi, že sme dosť podobní, celkom si rozumieme, máme veľmi podobné názory a iste aj vkus. Ako je teda možné, že o mňa nezavadí taká kočka ako tá jeho?

Nie som žiadna krysa, nezvádzam kamarátom ich frajerky. Je to tabu. Ale mohol som. Vtedy, keď boli od seba. Rozmýšľal som, či by som mal u nej šance, keď sme sa viacej krát zhodli, že s tým jej sme podobní. To sú otázky v rovine "čo by bolo, keby?" Ale baví ma na to myslieť. Veď sú to len myšlienky, tak čo? Len predstavy.

Chémia nesmie chýbať. Hovorí sa to, ale ja som to nikdy neskúmal. Bolo mi to jedno, kým to fungovalo a keď prestalo, tak mi to bolo ľahostajné. Len pri tej poslednej ma to štvalo, keď prišiel koniec. Ale už je dobre. Zahojené, oželené, zabudnuté. Neoživovať, nespomínať!

O baby nemám núdzu. Ale sú všeliaké. A mňa to už nebaví mať všeliaké. Je to dosť únavné a pripomína mi to neustály kolotoč pitomín a priblblých rečí pri zoznamovaní sa na Azete. Som takýto, pracujem ako ..., zaujímam sa o... , rád športujem, rád chodim do kina, som stále slobodný, atď. stále dookola. Otrava. Ale vždy ma vtedy napadlo, čo ak je medzi nimi tá pravá a stratí sa mi len preto, že sa mi nechce chatovať a dokola opakovať to isté?
A teraz tiež. Vždy mi napadne, čo ak tá baba je v skutočnosti úplne iná a keď ju pošlem do hája, ani nezistím, aká je a pošlem preč tú správnu ale nespoznanú?

Koľko rande mám ešte pred sebou, kým nájdem tú správnu? Alebo je to len nejaká chiméra, za ktorou sa ženiem?