Horúčavy v meste

Extrémy vládnu svetu a tomu môjmu stopercentne. Žijem na Slovensku - taká mrňavá krajina v strednej Európe s celkom vnútrozemskou klímou, peknými babami, celkom dobrým pivom, zlou politikou a dosť mizernou ekonomikou. Ale o tom všetkom nechcem. Táto naša stredoeurópska krajina sa pomaly meni, pretvára na niečo, čo je nám cudzie.

Tá klíma sa zmenila a stále sa mení, spejeme ku klíme u nás nevídanej. Počasie je šibnuté. Nenormálne horúčavy začínajú vadiť už nielen starým, postarším, strednovekým, ale už vadia aj mladej generácii (do ktorej sa ja rátam :) . Snáď už len deckám to vyhovuje, lebo im už končí škola a pri vode sa vypekať môžu celé dni. Starým a strednovekým hrozia zdravotné problémy z horúčav, možno infarkty, alebo niečo toho druhu. A nám mladým hrozí tiež všeličo. Možno tiež infarkt. Si predstavte, alebo veď to zažívate možno tiež, že idete Hviezdoslavákom, cez korzo, Obchodnou. Teplé počasie prinútilo babenky zhadzovať oblečenie a vy sa na to máte pozerať. Nie som biológ, ale priam vidím, ako krvné bunky blbnú, ako sa hmýria a fičia cievami a žilami nebývalými rýchlosťami. Zákonite vznikne vysoký tlak a to už je chorééé! Takže to je jedno zdravotné riziko.

Ďalšie zdravotné riziko si navodíte, ak idete s takou peknou babou von. Idete a po nej sa vám začnú obzerať všeliakí :-D takí, ktorým z tých pohľadov na tú vašu začne stúpať tlak. A vám samozrejme tiež. Veď čo má čo vypliešťať oči na tú vašu? Nech vypliešťa na inú! No nie? :-D
Som tak pochopil arabov, prečo tie svoje metresy zahaluju aj v ich horúčavách. Aby predsa neprišli o nervy. Ak má 5 žien a ide s nimi korzom, tak by to bolo neúnosné, aby boli len v sukienkach, tieločkach :-D Po prechádzke by skončil s nervami v kýbli, rozhádaný s celým háremom čakajúc na sanitku, ktorá ho odvezie do cvokhauzu.

A ja blbec som takto šiel ulicou s dvoma peknými babami. Kukám na jednu, na druhú a už mi tie krvné veci v tele robia nátlakové akcošky v žilách, cievach a krvných vlásočniciach. Jedna má bielu sukienku a modrý top (či ako to volajú), druhá má biele bermudy a žlté tielko, v ktorom sa mi tak páči. Lebo taký príjemný materiál a keď sa jej dotknem, aj cez tú látku cítim poklady :-D. Jedna je blonďatá, druhá tmavovlasá, ale obe rovnako priťahovali pohľady okoloidúcich mužských. No mohol som sa zblázniť :-D aj keď som súčasne bol pyšný. Veď kto mal pri sebe hneď také dve kosti?

Sadli sme si k stolu, ktorý sa práve uvoľnil. Bol pod markízou, ale úplne na okraji chodníka, kde na nás pražilo slnko. Baby si objednali šalát, ja poriadny kus mäsa s hranolkami a všetci sme túžili za chladeným nealkom. V okolí bolo počuť všeliaké poznámky, neviem, či všetci boli pripití, alebo od slnka sa im "zavajcali" jazyky. Trocha sme čakali, kým nám doniesli nápoje a po chvíli sa uvoľnil stôl pri stene v úplnom tieni. Presadli sme si tam.

Ešte sme ani poriadne nesedeli a z podniku vyšli dvaja Nemci, ktorí predtým mali tento stôl a začali sa domáhať svojho miesta. Akurát aj čašníčka priniesla naše jedlo a čakala s taniermi v rukách, ako nám jedlo naservírovať. Nemčiská zavadzali a ja som im vysvetlil, že stôl bol prázdny, považovali sme ho za voľný. Tak si môžu teraz zobrať nový plac, dve miesta sa vždy nájdu. Keď si odišli uľavovať súčasne, nemôžu sa čudovať, že ich stôl obsadil niekto iný. Čašníčka do toho začala krákať a taniere nám švacla na stôl dosť nechutne. Tým to pre ňu haslo. Nie že by tým dvom priožratým hovadám niečo povedala, asi ani nemala ako. A podľa mňa už aj tak mali nadmieru.
Jeden z Nemcov si sadol vedľa Sas a druhý si priniesol stoličku k nášmu stolu. Zle ma pochopili. Vysvetlil som im to znova a slušne.
" Du hast loses Maul! " dozvevedel som sa, hoci som presne nevedel, cítil som, že mi nadáva. Ešte ma i do riti posielal. Zase pred nich položili pivo a oni hlasným dialógom rušili naše trávenie.

Vedeli sme, že len čo dojeme, dvihneme kotvy. Ti Frickovia akoby to vytušili, snažili sa dovtedy zapárať do dievčat. Mysleli si, že baby po nemecky nevedia, keď boli ticho. Ale obe boli trochu vystrašené. Tí dvaja xuji ich očumovali a komentovali ich jednotlivé časti tela. Mal som toho dosť. Ale pritlmila ma priateľka a lepší nápad mala Sas. Začala sa veselo baviť na ich konto v angličtine. Pridali sme sa a prestali sme si tých debilov všímať. Padli im sánky, keď počuli, ako ich baby sfúkli, ako ošacovali ony ich výzor a vyjadrili sa k ich úrovni. Počúvali a snažili sa pochopiť dvojzmysly, ktoré sme im uštedrili.

Kto vie, či pochopili? Lebo my sme zaplatili a odišli inam. Tam, kde čašníci nepodávajú alkohol ožratým a len preto, že sú to cudzinci a kde je personál solidárny s normálnymi zákazníkmi. Personálu sme to povedali po slovensky, aby sme mali istotu, že rozumeli.

Osamelosť

Cez maturitný týždeň to bol obyčajný nervák. Kedysi to bolo tak, že ste sa dozvedeli, v ktorý deň maturujete, vy ste prišli, zmaturovali ste a mali ste pokoj. A teraz? Z jedného maturujete v pondelok, nervy máte vytečené, idete od zeleného stola a môžete ísť kam len chcete. No nezabudnite zase prísť v stredu ráno. To budete maturovať z angličtiny. Môžte sa dovtedy uvoľniť? Ani nápad! Veď zase sa treba učiť, predstavujete si, ako to bude na angline, telefonujete s ostatnými, čo to už majú, niečo vám radia, pýtajú sa na vaše veci, na iných, na komisiu, na otázky a tak. No aký len môže mať pocit uvoľnenia človek v tejto situácii? Akurát nervy v kýbli, žalúdok v prdeli a prdel v kresle alebo na stoličke a hlavu v tranze, plnú anglických fráz, gramatiky, topic themes, prosto akurát na grcku. A chuť na sex? Veškerá žááádnááá!!! Tak tomu som sa fakt nečudoval, veď to ako pred smrťou asi.

Prišla streda, celý deň som ako blbec držal palce, tŕpol, ako to dopadne. Chcel som ju pozvať len na večeru, potom troška prechádzky a zaviezť ju domov, aby sa mohla ďalej učiť a domaturovať v štvrtok a potom ešte v piatok zo slovenčiny. Zabudla si vraj znova zapnúť mobil. Dozvedel som sa večer o deviatej, keď som už z číreho zúfalstva zavolal ku nim domov. Necítila sa vinná, hádať som sa nechcel, aby som ju nerozčúlil, keď sa má učiť. Vo štvrtok mi zavolala, že pokašľala biológiu, že iste dostane blbú známku a plakala. Stretnúť sa nechcela. Vraj sa musí dať dokopy a učiť sa slovenčinu. Mal som chuť do všetkého praštiť.

Mal som nahovno náladu, zlú náladu, mal som sa chuť opiť, nadával som si, že som stratil hlavu pre mladú kočku, ktorá ... začínal som mať taký blbý pocit, ako keď vás zvnútra začína nahlodávať žiarlivosť. Potom som si navrával zas úplný opak. Nemôžem mať pochybnosti, veď ona je taká sladká. Vždy po mne túžila, veď bola do mňa zbláznená. Ukľudňoval som sa a ani som si neuvedomoval, že ľudia v práci po mne čudne pokukujú. Pri každom zvonení môjho mobilu som sa naň vrhal ako pubertiak a potom som bol ešte otrávenejší. Aj nadržaný som bol, ale to bolo vedľajšie. Hlavná bola tá nasratosť.

Potom konečne zavolala. Ale vraj v škole majú ešte niečo a prísť nemôže a že je veľmi unavená. A zajtra? No zajtra majú poslednú spoločnú akciu ako spolužiaci. Niekam sa ide oslavovať. Musí ísť domov, byť s rodičmi, vyspať sa a potom tá akcia.

-Och, aké to majú dnešné maturantky ťažké. Normálne ju ľutujem. – povedal som svojej kolegyni a kamarátke v jednom s notnou dávkou irónie v hlase. Ona samozrejme bola o všetkom informovaná, posťažoval som sa jej. Snažila sa ma upokojiť a vysvetľovala mi, že všetko, čo mi tá moja povedala, je celkom pravdepodobné a reálne. A ak to nechápem, tak mám hľadať dôvod v svojej hlave a hormónoch. Hľadal som.

Po práci som zavolal Ivanovi, chcel som sa s ním porozprávať, potreboval som si s niekym vypiť. Ivanovi som závidel, ako si to vie dobre zariadiť s babami a ako sa vie medzi tými svojimi háremovými pohybovať a vykrúcať, že mu na to neprídu a aj to, že ho to baví. Ten večer dal prednosť mne pred všetkými babenkami. Sadli sme si do Františkánov a nasávali.

Víno tam bolo trochu krstené, cítil som to. Ale primotali sa k nám také pipky a im vraj chutí. Kua, nasratý som bol jak sviňa. Aj tie boli čerstvé maturantky, aj keď nám najskôr vešali na nos, že sú staršie a študujú na výške. Tak tie tu teraz môžu tráviť čas so mnou a kamošom, a tá moja nie? Alebo tá je teraz v inej krčme a s iným? Do pipiny!

Babenky boli viac ako prítulné. Všimol som si, že tá pri Ivanovi je z neho už nejaká „spotená“ a že keby on kývol, tak ona pôjde. On kývol a ona išla. Na mňa sprisahanecky žmurkol a odskočili si spolu niekam. Ja som sa bavil s tou druhou, aj ona čakala, že budem iniciatívny. A ja som začal byť iniciatívny. Začal som viac nasávať, aby som kompenzoval to slabé víno. A čuduj sa svete, podarilo sa. Sťal som sa, Ivo ma potom taxíkom dopravil domov.

Ráno, cca o desiatej som nepočul zvonenie, a tak si otvorila sama. Hrôza!!! Našla ma spať oblečeného, v topánkach, špinavého a iste zo mňa razilo ako zo suda. Keď som sa prebral, cítil som sa mizerne a trápne, že ma takého vidí. Išla mi uvariť kávu a ja som išiel do sprchy. Bolela ma hlava a celkovo mi nebolo dobre.

Tak aby som to nenaťahoval. Moja kočka mala jednoducho ciťák. Keď sa trochu dala dokopy z tých maturít a oddýchla si, prišla zasa k rozumu a začala uvažovať. Došlo jej, ako sa asi cítim? A v noci vraj mala sen, že som jej bol neverný, sen bol živý a ona to nevydržala a pribehla si ma skontrolovať. Pri praženici som sa začal okamžite zotavovať. A po nej som bol opäť sám sebou, schytil som ju do náručia a oslávili sme tú maturitu. Niekoľkokrát po sebe. Ako sa patrí. Len kyticu som pre ňu nemal, ale nechýbala jej. Kyticu aj inokedy :)