Všade dobre, doma najlepšie

Chuje dach! :) Nie, nebojte sa, to vám nenadávam. Len som vás pozdravil po holandsky. Povedal som dobrý deň :) Tento výraz je našinca pomerne ľahko zapamätateľný. No viem ich ešte zopár : chuje morche (dobré ráno) trochu to predsalen pripomína gute morgen, však? A dovidenia povieme tot zíns. Naučili ma aj poďakovať aj nadávku povedať, ale tým sa tu chváliť nebudem, viem, že mám do činenia so samými vzdelanými a jemnými osôbkami :).

Školenie pre zamestnancov firmy na náklady firmy, dva krásne týždne bez starostí, bez stresu v robote. Užíval som si to. Ale stačilo, fakt. Celkom rád som sa zase vrátil späť na Slovensko. Tieto vidiecke bratislavské pomery sú pre mňa šité, predsa len pochádzam z vidieka a taký Amsterdam ma síce očaril, ale vytriezvel som.

Môj hotel bol na úrovni bežného turistického priemeru, trojhviezdičkový, ale niektorí kolegovia na tom boli i horšie. Sťažovali sa na malé zvieratká, ktoré im rušili spánok. Som rád, že som to nezažil, lebo na takéto zvieratká som príšerne alergický, asi by som zutekal.

Chcel som navštíviť nejakú holandskú reštauráciu s typickými národnými jedlami. Chyba lávky, nič také nemajú. Na moje dotazy ohľadom ich národných špecialít a stravovania sa mi dostalo pozvanie do rodiny a vyjavene som pozeral na stamppot a mal som problem s ním, ako ho zjesť. Bola to zemiaková kaša pomiešaná s akýmisi zeleninami a s kyslou kapustou. Tak som mal, čo som chcel, poviete si. A tak som na to civel, ako Holanďan na naše halušky.

Som udatný slovenský chlap a tú svoju porciu som zjedol. Dupľu som si nepýtal. Potom prišli akési pannenkoeken – mastné palacinky, v ktorých bol syr a šunka. No, povedal by som, že holanďania si asi veľmi na dobroty nepotrpeli. Ale v dnešnej dobe je to už iné. Asi ako na Slovensku.

Nebudem vám popisovať toasty, ktoré sme tam dostávali namiesto obeda (Holanďania neobedujú) alebo akési obložené chlebíky, pretože som si zaumienil na to zabudnúť. Holanďan obeduje týmto štýlom. Fuj! Často sa stravujú v automatoch, odkiaľ im vypadávajú vecičky, ktoré volajú febo, žemličky s akýmsi hnusne vyzerajúcim sivastým mastným valčekom s nejakou lepkavou odporne vyzerajúcou plnkou. Fuj, fuj, fuj.

Strašne sa mi tam páčili bicykle, na ktorých sa tam jazdí, ale to asi nie je žiadna novinka. Nikdy mi nenapadlo, kam všetky tie bicykle dávajú, ukladajú, či sa tam tak kradnú ako u nás. (U nás mi ukradli bicykel zo spoločných priestorov v dome). Kradnú sa aj tam. Privätujú si ich hrubými reťazami, no zlodeji sú vynaliezaví.

Hromadná doprava tam funguje dobre, určite lepšie ako u nás – električky, autobusy, metro. Nechápal som ich systém strippenkaart (cestovný lístok) ale našťastie som veľa ich dopravou nechodil. Lístok si necháte opečiatkovať v autobuse podľa zón, ktorými prechádzate. Viac sa mi páčila doprava loďou cez známe grachty.

Dúfal som, že budem mať možnosť navštíviť Van Gogh Museum, ale nedalo sa, je denodenne obliehané spústou turistov. Na vstup sa čaká veľmi dlho. Cez víkend sme mali program s návštevou skanzenu veterných mlynov a Rijksmuseum – najväčšieho holandského múzea.

Asi najviac zvedavosti v našincovi vzbudzuje známy RLD ( Red Light District ) opradený fámami a opismi kotla nerestí pravdivými i nepravdivými. Bol som zvedavý i ja. Cez deň to tam je vraj úplne obyčajné, no večer a v noci to tam žije. Dostalo sa nám varovania pred priekupníkmi drog. Po pár krokoch v RLD nás pristavil tmavý chlapík a núkal nám Extázu, hashish. Radšej sme ho ignorovali a odpálil. Ono to nie je sranda kúpiť si niečo také na ulici.

Hmm, zveadavo sme sa priblížili k červeným oknám svietiacim do tmy. Babenky v nich sa tam pretŕčali a lákali okoloidúcich chlapov. Nemal by som odvahu vkročiť do jedného z tých bordelov, ale bral som to ako atrakciu. Nenavštívite RLD, neboli ste v Amsterdame. Niektoré sa tam v tom okne natriasali ako moriaky, niektoré len tak apaticky postávali alebo sedeli a fajčili. Nevzrušovali ma ani najmenej. Údajne aj Slovenky a Češky sa tu nájdu. Nezájem!Fotiť si ich nemôžte, ak sa pokúsite, máte šancu dojsť o foťák prinajlepšom.

Zašli sme si do Coffeeshopu. Volalo sa to tuším Goa, bolo to dosť protivné miesto, ale bolo miesto na sedenie. Ponúkajú aj ganju, nejaké druhy hašiša a koláčiky. Kamarát vychvaľoval nejaký silver joint, ktorý si vybral, ale my ostatní sme neskúsili. Nefajčiari.
Zaujal ma nápis IF YOU FEEL SICK FROM A JOINT, DRINK SOME FRESH ORANGE JUICE
Musel som im byť sa sicknutého riadne, lebo džús som si dal dva krát.
Skonštatoval som len, že všade dobre, ale doma najlepšie.